Bratislava 20. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno vyhlásil: „Či sa Ukrajina pripojí k paktu NATO, je vecou členských krajín paktu NATO a jeho vedenia, a Moskva do toho nemá čo hovoriť.“
Čo by znamenalo, ak by Ukrajina vstúpila do NATO? Asi netreba diskutovať o tom, že takéto členstvo by znamenalo plnohodnotnú spoluprácu vo vojenskej oblasti, a teda aj prítomnosť cudzích vojsk a cudzích zbraní na ukrajinskom území. Vrátane rakiet s hlavicami naplnenými… nikto nevie čím, samozrejme, okrem ich používateľa.
Ale dobre. Ak chceme uvažovať dôsledne liberálne a demokraticky, tak by sme mohli pripustiť, že každá krajina má právo robiť pre svoju obranu a na svojom území čokoľvek. Zdôraznime: pre svoju obranu. Napríklad aj vyvinúť si jadrové zbrane, aby odstrašila potenciálnych útočníkov (viď napríklad Irán…).
Alebo nie? Že by to bola cesta do pekla, keby si hocikto zbrojil a paktoval ako chce, s kým chce, tvrdiac, že ide výlučne iba o obranu a odstrašovanie potenciálnych nepriateľov od útoku? Nechajme radšej tieto úvahy teoretikom a pozrime sa bližšie na Stoltenbergov výrok. Čo ním vlastne Stoltenberg povedal?
Ešte predtým si však ujasnime dve veci, ktoré by možno kedysi niekomu prišli ako logické a samozrejmé, avšak v dnešnej šialenej dobe… pre istotu:
- Všetky štáty sú si rovné. Aj USA sú štátom ako každý iný, s rovnakými právami. Nie sú žiadnou vyvolenou krajinou. Čo môžu robiť USA, to môžu robiť aj všetky ostatné krajiny.
- Jens Stoltenberg ako generálny tajomník NATO nerozpráva iba tak z cesty svoje dojmy, ale hovorí v mene NATO a jeho členov, vrátane USA (pokiaľ je nám známe, Američania jeho výrok nedementovali).
Takže, čo vlastne Stoltenbergov výrok okrem iného znamená? Napríklad aj toto: „Či sa Nikaragua, Kuba, Mexiko, Venezuela, Bolívia či ktorákoľvek iná krajina pripojí k vojenskému paktu vedenému Ruskom, do toho Washington nemá čo hovoriť.“
Takže ak sa NATO rozšíri aj na Ukrajinu a prídu tam rakety schopné zasiahnuť územie Ruska, tak si Rusko môže spokojne rozmiestniť svoje rakety na Kube či v Nikarague a USA to budú akceptovať. Toto v podstate naznačil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Alebo nie? Ak to tak nemyslel, tak v takom prípade nám všetkým odkázal toto: Quod licet Iovi, non licet bovi. Čo je podstate niečo ako vztýčený prostredník, lenže po latinsky.
V takom prípade by sme sa nad tým mali aj my zamyslieť a podľa toho konať. Napríklad už v blízkej budúcnosti, keď pôjde o to, či im odovzdáme naše vojenské letiská.
Ivan Lehotský
Národný integrovaný cestovný lístok Cyril vstúpil do komerčnej prevádzky
Národný integrovaný cestovný lístok bol od dnešného dňa uvedený do komerčnej prevádzky. Služba je od stredy 1. júla dostupná pre…
Slovenská akadémia vied odovzdala dokument Vízia Slovensko 2040, ktorý postupuje do fázy oponentúry
Slovenská akadémia vied odovzdala kľúčový strategický dokument Vízia Slovensko 2040, ktorý mapuje, ako sa môže v budúcnosti vyvíjať kvalita života…
Poisťovňa sa zaoberá výpadkom vyšetrení magnetickej rezonancie
Od stredy majú niektoré pracoviská Pro Diagnostic Group , poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (PZS) v rádiológii a nukleárnej medicíne, dočasne ukončenú…
Letiská a aerolínie varujú, že nové hraničné kontroly skomplikujú letné cestovanie
Európske letiská a letecké spoločnosti vyzvali v stredu Európsku komisiu , aby urýchlene zasiahla v súvislosti s novým systémom kontroly…
Google musí zaplatiť miliardy švédskych korún za zneužívanie dominantného postavenia
Švédsky patentový a trhový súd nariadil v stredu spoločnosti Google zaplatiť portálu Pricerunner odškodné vo výške 14,3 miliardy švédskych korún…



















