Vážna zmena dialógu veľmocí: NATO súhlasí s rozmiestnením ruských rakiet na Kube a v Nikarague?

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno vyhlásil: „Či sa Ukrajina pripojí k paktu NATO, je vecou členských krajín paktu NATO a jeho vedenia, a Moskva do toho nemá čo hovoriť.“

Čo by znamenalo, ak by Ukrajina vstúpila do NATO? Asi netreba diskutovať o tom, že takéto členstvo by znamenalo plnohodnotnú spoluprácu vo vojenskej oblasti, a teda aj prítomnosť cudzích vojsk a cudzích zbraní na ukrajinskom území. Vrátane rakiet s hlavicami naplnenými… nikto nevie čím, samozrejme, okrem ich používateľa.

Ale dobre. Ak chceme uvažovať dôsledne liberálne a demokraticky, tak by sme mohli pripustiť, že každá krajina má právo robiť pre svoju obranu a na svojom území čokoľvek. Zdôraznime: pre svoju obranu. Napríklad aj vyvinúť si jadrové zbrane, aby odstrašila potenciálnych útočníkov (viď napríklad Irán…).

Alebo nie? Že by to bola cesta do pekla, keby si hocikto zbrojil a paktoval ako chce, s kým chce, tvrdiac, že ide výlučne iba o obranu a odstrašovanie potenciálnych nepriateľov od útoku? Nechajme radšej tieto úvahy teoretikom a pozrime sa bližšie na Stoltenbergov výrok. Čo ním vlastne Stoltenberg povedal?

Ešte predtým si však ujasnime dve veci, ktoré by možno kedysi niekomu prišli ako logické a samozrejmé, avšak v dnešnej šialenej dobe… pre istotu:

1. Všetky štáty sú si rovné. Aj USA sú štátom ako každý iný, s rovnakými právami. Nie sú žiadnou vyvolenou krajinou. Čo môžu robiť USA, to môžu robiť aj všetky ostatné krajiny.
2. Jens Stoltenberg ako generálny tajomník NATO nerozpráva iba tak z cesty svoje dojmy, ale hovorí v mene NATO a jeho členov, vrátane USA (pokiaľ je nám známe, Američania jeho výrok nedementovali).

Takže, čo vlastne Stoltenbergov výrok okrem iného znamená? Napríklad aj toto: „Či sa Nikaragua, Kuba, Mexiko, Venezuela, Bolívia či ktorákoľvek iná krajina pripojí k vojenskému paktu vedenému Ruskom, do toho Washington nemá čo hovoriť.“

Takže ak sa NATO rozšíri aj na Ukrajinu a prídu tam rakety schopné zasiahnuť územie Ruska, tak si Rusko môže spokojne rozmiestniť svoje rakety na Kube či v Nikarague a USA to budú akceptovať. Toto v podstate naznačil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Alebo nie? Ak to tak nemyslel, tak v takom prípade nám všetkým odkázal toto: Quod licet Iovi, non licet bovi. Čo je podstate niečo ako vztýčený prostredník, lenže po latinsky.

V takom prípade by sme sa nad tým mali aj my zamyslieť a podľa toho konať. Napríklad už v blízkej budúcnosti, keď pôjde o to, či im odovzdáme naše vojenské letiská.

Ivan Lehotský