Podľa tímu európskych výskumníkov, ktorí tvrdia, že našli 13 doteraz neznámych patogénov, ktoré boli predtým uväznené v zamrznutej pôde v rozľahlej sibírskej oblasti Ruska, môže rozmrazovanie večného ľadu v dôsledku klimatických zmien odhaliť obrovské zásoby starobylých vírusov.

Vedci našli jeden vírus, ktorý podľa ich odhadov uviazol pod jazerom pred viac ako 48 500 rokmi, čím poukázali na potenciálne nové nebezpečenstvo vyplývajúce z otepľovania planéty: tzv. “zombie” vírusy.

Ten istý tím francúzskych, ruských a nemeckých výskumníkov už predtým izoloval starobylé vírusy z večného ľadu a svoje zistenia zverejnil v roku 2015. Táto koncentrácia čerstvých vírusov naznačuje, že takéto patogény sú v tundre pravdepodobne bežnejšie, ako sa doteraz predpokladalo, naznačujú v preprintovej štúdii, ktorú minulý mesiac uverejnili na webovej stránke BioRxiv, portáli, kde mnohí vedci šíria svoj výskum pred jeho prijatím do vedeckého časopisu.

“Vždy, keď sa pozrieme, nájdeme nejaký vírus,” povedal v telefonickom rozhovore Jean-Michel Claverie, spoluautor štúdie a emeritný profesor virológie na Univerzite Aix-Marseille vo Francúzsku. “Je to hotová vec. Vieme, že vždy, keď budeme hľadať vírusy, infekčné vírusy v permafroste, nejaké nájdeme.”

Hoci tie, ktoré skúmali, boli infekčné len pre améby, vedci uviedli, že existuje riziko, že iné vírusy uviaznuté v permafroste po tisícročia by sa mohli rozšíriť na ľudí a iné zvieratá.

Virológovia, ktorí sa na výskume nepodieľali, uviedli, že prízrak budúcich pandémií vypustených zo sibírskej stepi je na zozname súčasných hrozieb pre verejné zdravie na nízkom mieste. Väčšina nových alebo starobylých vírusov nie je nebezpečná a tie, ktoré prežili tisíce rokov v hlbokom mraze, zvyčajne nepatria do kategórie koronavírusov a iných vysoko infekčných vírusov, ktoré vedú k pandémiám, uviedli.

Zistenia európskeho tímu zatiaľ neboli podrobené odbornému preskúmaniu. Nezávislí virológovia však uviedli, že ich zistenia sa zdajú byť hodnoverné a opierajú sa o rovnaké techniky, ktoré priniesli iné, overené výsledky.

Riziká spôsobené vírusmi nahromadenými v Arktíde sa oplatí sledovať, uviedli viacerí vedci. Napríklad kiahne majú genetickú štruktúru, ktorá sa môže udržať aj pri dlhodobom zmrazení, a ak ľudia narazia na rozmrazené telá obetí kiahní, existuje možnosť, že by sa mohli znovu nakaziť. Iné kategórie vírusov – napríklad koronavírusy, ktoré spôsobujú covid-19 – sú krehkejšie a je menej pravdepodobné, že prežijú hlboké zmrazenie.

“V prírode máme veľkú prírodnú mrazničku, ktorou je sibírsky permafrost,” povedal Paulo Verardi, virológ, ktorý je vedúcim katedry patobiológie a veterinárnej vedy na univerzite v Connecticute. “A to môže byť trochu znepokojujúce, najmä ak sú patogény zmrazené vo vnútri zvierat alebo ľudí,” povedal.

Podľa jeho slov je však “pri posúdení rizika toto riziko veľmi nízke,” dodal. “Máme teraz oveľa viac vecí, ktoré nás znepokojujú.”

V rámci najnovšieho výskumu európsky tím odoberal vzorky z niekoľkých lokalít na Sibíri počas niekoľkých rokov, počnúc rokom 2015. Vírusy, ktoré našli – nezvyčajne veľkého typu, ktorý infikuje améby – boli naposledy aktívne pred tisíckami a v niektorých prípadoch pred desaťtisícmi rokov.

Niektoré vzorky sa nachádzali v pôde alebo v riekach, hoci jeden z vírusov zameraných na améby sa našiel v zmrazených črevných pozostatkoch sibírskeho vlka spred najmenej 27 000 rokov, uviedol tím.

Výskumníci podľa nich použili améby ako “návnadu na vírusy”, pretože si mysleli, že je to dobrý spôsob hľadania vírusov bez toho, aby sa rozmnožili tie, ktoré by sa mohli rozšíriť na zvieratá alebo ľudí. To však podľa nich neznamená, že tieto vírusy v zamrznutej tundre neexistovali.

Sibír sa otepľuje jedným z najrýchlejších tempov na Zemi, približne štyrikrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Počas mnohých posledných letných období ju sužovali lesné požiare a teploty dosahujúce 100 stupňov Fahrenheita. A jej permafrost – pôda, ktorá je taká studená, že zostáva zamrznutá aj v lete – sa rýchlo topí. To znamená, že organizmy, ktoré boli tisíce rokov uzavreté, sa teraz odhaľujú, pretože dlhšie obdobie rozmrazovania na povrchu pôdy umožňuje, aby sa objekty, ktoré boli uväznené pod ňou, dostali nahor.

Výskumníci tvrdia, že pravdepodobnosť, že ľudia narazia na mŕtvoly ľudí alebo zvierat, sa zvyšuje, najmä v Rusku, ktorého ďaleký sever je hustejšie osídlený ako arktické oblasti v iných krajinách. Tím zozbieral niektoré zo svojich vzoriek v Jakutsku, hlavnom meste regiónu a jednom z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest v Rusku v dôsledku banského boomu.

Otepľovanie permafrostu bolo už v minulosti obviňované z vypuknutia infekčných chorôb. V roku 2016 zasiahlo ohnisko antraxu odľahlú sibírsku dedinu a súviselo so 75-ročnou mŕtvolou soba, ktorá sa vynorila zo zamrznutej pôdy. Antrax, ktorý nie je vírusom, však nie je na Sibíri ojedinelý a je nepravdepodobné, že by spôsobil rozsiahlu pandémiu.

Mnohí virológovia tvrdia, že ich viac znepokojujú vírusy, ktoré v súčasnosti cirkulujú medzi ľuďmi, ako riziko nezvyčajných vírusov z večného ľadu.

Anthony S. Fauci, riaditeľ Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby, v roku 2015, keď sa objavili prvé zistenia výskumníkov z oblasti permafrostu, pre denník The Washington Post povedal, že sa neustále objavujú alebo obnovujú nové mikróby.

“Je to fakt našej planéty a našej existencie,” povedal. “Nález nových vírusov v permafroste sa od toho všetkého veľmi nelíši. Jeho význam bude závisieť od sledu nepravdepodobných udalostí: Vírus z permafrostu musí byť schopný infikovať človeka, potom musí (spôsobiť ochorenie) a musí byť schopný efektívne sa šíriť z človeka na človeka. To sa môže stať, ale je to veľmi nepravdepodobné.”

Mnohí virológovia tvrdia, že problematickejšie sú moderné vírusy, ktoré infikujú ľudí a vedú k chorobám, ktoré sa niekedy ťažko kontrolujú, ako napríklad ebola, cholera, dengue a dokonca aj obyčajná chrípka. Je nepravdepodobné, že by vírusy, ktoré spôsobujú ochorenia u ľudí, prežili opakovaný cyklus rozmrazovania a zmrazovania, ku ktorému dochádza na úrovni povrchu večného ľadu. A šírenie u komárov a kliešťov, ktoré súvisí s globálnym otepľovaním, je podľa niektorých odborníkov pravdepodobnejšie, že patogénmi nakazia ľudí.

Vyhynutý vírus “sa zdá byť nízkym rizikom v porovnaní s veľkým množstvom vírusov, ktoré kolujú medzi stavovcami na celom svete a ktoré sa v minulosti ukázali ako reálna hrozba, a kde by sa podobné udalosti mohli vyskytnúť v budúcnosti, keďže nám stále chýba rámec na ich včasné rozpoznanie,” povedal Colin Parrish, virológ z Cornellovej univerzity, ktorý je zároveň prezidentom Americkej spoločnosti pre virológiu.