Vladivostok 5. septembra 2016 (HSP/Foto:forumvostok.ru)
V rámci pracovného programu VEF sa uskutočnil biznis-dialóg Rusko-Čína, na ktorom boli posúdené perspektívy rozširovania rusko-čínskej spolupráce v rôznych oblastiach podnikania. Schôdzky sa zúčastnili prvý podpredseda vlády RF Igor Šuvalov, prezident fondu “Skolkovo” Viktor Vekselberg, vedúci ministerstva pre rozvoj Ďalekého Východu Alexander Galuška a zástupcovia významných čínskych spoločností.
Podpredseda Ľudovej vlády provincie Heilongjiang (ktorá hraničí s Ruskou federáciou) Čínskej ľudovej republiky pán Haitao Li uviedol, že Čína v súčasnosti robí opatrenia na podporu „Novej hodvábnej cesty“ a zdôraznil tri aspekty potenciálne významne pre ďalší rozvoj rusko-čínskej spolupráce: spoločné budovanie cezhraničnej infraštruktúry čo uľahčí prekonávanie obmedzení obchodu; cezhraničná výroba s prihliadnutím na špecifiká ruských regiónov Ďalekého Východu; vypracovanie jednotnej platformy. Diskutujúci tiež prejavil záujem o prepojenie čínskej a ruskej železníc aby bol umožnený pohyb nákladných vagónov čo prispeje k zlepšeniu obchodnej a hospodárskej spolupráce.
“Veľmi dôležitým tohtoročným výsledkom je práca na Ďalekom Východe s čínskymi partnermi. Na predchádzajúcom fóre sme podpísali memorandum o porozumení, o zriadení rusko-čínskeho agrofondu. Na terajšom fóre prvé dve obchodné dohody budú financované z fondu. Prvým dvom poľnohospodárskym projektom na Ďalekom Východe fond prideľuje prostriedky. A to, ako sme sa zhodli s našimi čínskymi partnermi, – je ukazovateľom vzájomne prospešnej spolupráce,” povedal Alexander Galuška. Primárny kapitál agrofondu je 13 miliárd rubľov s možnosťou zvýšenia až na 10 miliárd USD.
Hoci v prvej časti stretnutia bol kladený dôraz na tradičné formy spolupráce – rozvoj obchodu, surovinového, poľnohospodárskeho komplexu, neskôr čínskych podnikateľov zaujali možnosti budovania tranzitných koridorov medzi Čínou, Tichým oceánom cez Rusko, a tiež navrhli posilnenie cezhraničnej spolupráce s Čínou na územiach prioritného rozvoja TOR.
Prezident fondu „Skolkovo“ Viktor Vekselberg vyzdvihol vysoký potenciál rusko-čínskej spolupráce v oblasti vysokých technológií, pretože Rusko sa vyznačuje vysokou úrovňou vzdelania, vedy a vedeckého vývoja, zatiaľ čo Čína sa stala svetovou jednotkou špičkovej vysoko technickej výroby. Zároveň poznamenal, že podľa prieskumu iba 8% ruských firiem plánujú vstup na čínsky trh, čo absolútne nezodpovedá vysokému potenciálu spolupráce. Výsledky ruského vývoja sa už uplatnili na čínskom trhu: čínske spoločnosti používajú ropný a plynárenský softvér, zaužívané sú špeciálne povlaky predlžujúce životnosť rôznych materiálov, aj pri výrobe potrubia. „Naša ekonomická spolupráca zjavne zaostáva za prijatými politickými rozhodnutiami,“ povedal V. Vekselberg.
S najväčšou pravdepodobnosťou dôvody odhalíme na úrovni veľkých podnikov. „Všetci vieme, že vzťahy medzi vedúcimi predstaviteľmi Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky sú mimoriadne dobré, vzácne. A to platí aj pre prácu našich lídrov, týka sa ich osobných vzťahov, na stretnutiach naši lídri dokonca prežívajú pocity vzájomného priateľstva a sympatie, a to, samozrejme, napomáha dialógu. Čo sa týka obchodných vzťahov, samozrejme, máme to, čo máme: vedúci predstavitelia oboch krajín pociťujú sympatie aj v osobných vzťahoch a to prispieva k biznis-dialógu. Prelomové dohody. Ale dôvera na úrovni súkromných spoločností ruského biznisu, zo strany čínskeho biznisu nebola, v podstate ani veľký záujem nebol, a tento záujem sa začal prejavovať od uloženia sankcií v roku 2014,“ povedal I. Šuvalov.
Záujem čínskej strany o spoluprácu je podporený veľkými investičnými projektmi a čínski podnikatelia sa častejšie obracajú na vládu Ruska s otázkami ohľadne nových možností, informoval I. Šuvalov. „Ukazujú sa mimoriadne perspektívy. Ak rozbehneme do chodu platformu na ktorej teraz pracujeme – euroázijské partnerstvo, ktorého súčasťou je zóna voľného obchodu, okrem zintenzívnenia možností vzájomného obchodu Ruska s Čínou sa naskytuje príležitosť prieniku na trh tretích krajín. Spoločne na trhoch tretích krajín získame obrovské príležitosti, na čo poukazuje aj čínske vedenie, a zaznamenali sme to zo strany v čínskej vlády. Preto všetko vnímame s optimizmom, sme si vedomí toho, že máme kam smerovať,“ povedal I. Šuvalov.
Redakciu informovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike.