Môj profil 
Predplatné
„Dlhé roky sa naše poľnohospodárstvo márne pokúša odraziť od dna. Výsledkom je , že štát nedokáže vyprodukovať toľko potravín, koľko sa v krajine spotrebuje,“ uvádza sa v úvode reportáže televízie Markíza.
Bravčove mäso, ryby či víno, to je len časť základných surovín, v ktorých je Slovensko odkázané na dovoz zo zahraničia. Doslova „ohrozeným druhom“ sú u nás chovatelia. V živočíšnej výrobe je Slovensko totiž sebestačné iba v produkcii vajec.
Pestovatelia dokážu dostatočne zásobovať Slovensko iba obilninami, repkou olejnou, cukrovou repou. V ostatných plodinách nás „zachraňuje“ iba dovoz zo zahraničia. V potravinárstve dokážu uspokojiť potreby Slovákov iba chlieb, pečivo, koláče, nealko a pivo.
Kto je však za túto zlú situáciu zodpovedný? Ešte v 90-tych rokoch bolo Slovensko takmer úplne potravinovo sebestačné a dokázali sme vyrobiť výrobky, ktoré dnes dovážame zo zahraničia. V súčasnosti je na pultoch obchodov iba približne 40% výrobkov zo Slovenska. Dosiahli sme tak rekordné záporné saldo zahraničného obchodu s potravinárskymi výrobkami.
Hlavnou príčinou je Európska únia. Vstupom do tohto spolku sme totiž museli otvoriť svoj trh. Slovenskí podnikatelia nedokázali konkurovať „ostrieľaným“ západným korporáciám.
„Pridaná hodnota, ktorá by sa v normálnom zmysle podnikania mala tvoriť na Slovensku sa bohužiaľ tvorí za našimi hranicami a absolútne to neprospieva ani slovenskému poľnohospodárstvu ani slovenskému potravinárstvu,“ povedala Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory pre televíziu TA3.
Ďalším dôvodom absencie slovenskej potravinovej sebestačnosti je ten, že od vstupu do Europskej únie dostávajú slovenskí poľnohospodári nižšie dotácie než ich „kolegovia“ v západných krajinách. Tieto podmienky vyrokovala vtedajšia Dzurindova vláda a súčasna vláda Roberta Fica nemá takú moc, aby to mohla zmeniť. Nemecko a Francúzsko totiž majú na riadenie EÚ najväčší vplyv, a preto tlačia na to, aby ich potravinári a poľnohospodári mali čo najväčšie výhody.
Samuel Gdovin
