Je to nemorálna a podozrivá prax, ktorá sa dlhodobo vyskytuje nielen v našej Národnej rade: k zákonom, ktoré v parlamente prechádzajú pripomienkovaním, sa na poslednú chvíľu prilepí odstavec, ktorý s témou zákona často vôbec nesúvisí. Vzápätí zákon ide na schválenie, takže sa k nemu už v podstate nedá diskutovať a verejnosť nemá žiadnu šancu sa k nemu vyjadriť.

Doposiaľ vždy poslanci strán, ktoré boli práve vo vláde, prílepky robili a poslanci strán, ktoré boli práve v opozícii, to vždy kritizovali. V minulom volebnom období preto NR SR prijala zákon, ktorý prílepky zakazuje. Remišová však tvrdí, že poslanci vládnej koalície tento zákon stále porušujú. „Len na septembrovej schôdzi boli štyri prílepky,“ povedala.

Remišová uviedla aj príklad takéhoto prílepku. Keď bol pred pár rokmi na výbore pre hospodárske záležitosti prejednávaný zákon o podomovom predaji a predaji na diaľku, poslanec Kondrót (Smer-SD) do neho vložil článok o tom, že projekty s investičnými nákladmi nad 200 miliónov eur nemusí schvaľovať vláda, ale iba minister – teda išlo o bod absolútne nesúvisiaci so samotným zákonom. O päť dní neskôr predložila firma Andreja Babiša Duslo Šaľa na Ministerstvo hospodárstva SR svoj investičný zámer, ktorému akoby uvedený prílepok bol robený na mieru.

Iný prípad bol, keď poslanci Brixi a Martvoň (obaja Smer-SD) vložili do zákona o hospodárskej mobilizácii článok o boji proti „šmejdom“. A inokedy zase poslanci strany Most-Híd vložili do zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve článok o riešení problematiky nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Hnutie OĽaNO preto podáva návrh na Ústavný súd, aby boli prílepky považované za protiústavné. Ibaže… čo sa principiálne zmení oproti súčasnému stavu?

Hlavné správy: Kto rozlíši, či ide o regulérne pozmeňovacie návrhy alebo pripomienky? Autor návrhu bude predsa vždy tvrdiť, že jeho očividný prílepok so zákonom súvisí…

Remišová: „Zákon hovorí veľmi jasne: prílepok je, keď sa prilepí k návrhu zákona rozširujúci obsah, ktorý s pôvodným zákonom nesúvisí vôbec. V tom príklade, ktorý som uviedla, sa napríklad mení zákon o ochrane spotrebiteľa, o podomovom predaji, predaji na diaľku a prilepí sa odstavec o investičnej pomoci. A investičná pomoc s týmto zákonom vôbec, ale ani zďaleka nesúvisí. Je to jednoznačne prílepok. A verte mi, väčšina prílepkov, ktoré sú podávané v pléne alebo na výboroch, tam je jednoznačne jasné, že nesúvisia s prejednávaným obsahom zákona.“

No áno, ale kto to bude posudzovať?

Remišová: „Už keď dostanete tento prílepok na výbore, nemusíte byť ani právnik ani ústavný právnik, aby ste jednoducho videli, že ten návrh nesúvisí s predmetným obsahom zákona. Myslím, že to dokážu posúdiť všetci poslanci Národnej rady, ktorí boli zvolení občanmi.“

Poslanec NR SR Marek Krajčí: „Myslím, že všetkým nám ide o to, aby sa prijímali kvalitné zákony a v prípade, že sa takýmto spôsobom do legislatívneho procesu dávajú zmeny, ktoré nesúviseli s prvým čítaním, tak už len to je problém, že sa ochudobňujeme o to prvé čítanie v parlamente, ktoré potom vyvolá aj celospoločenskú diskusiu. Keď sa dá ten prílepok v druhom čítaní, tak vzápätí potom, ako to formálne odhlasuje výbor, sa to prejednáva v pléne a hneď sa o tom hlasuje. To znamená, že verejnosť je úplne vylúčená z diskusie k takýmto zmenám a myslím, že to nikto z nás nechce. A to, čo povedala pani predsedníčka, je úplne jasné: keď nesúvisí daná zmena s návrhom zákona, ktorý je v prvom čítaní, poslanci by nemali nastoľovať nové problémy, ale ich povinnosť je pozmeňovať ten zákon, ktorý je na stole.“

OĽaNO je teda toho názoru, že poslanci síce dnes porušujú zákon, ale ak Ústavný súd rozhodne, že je to protiústavné, tak už to robiť nebudú. Lenže o takomto predpoklade sa dá pochybovať. Poslanci majú právo rozhodnúť o akomkoľvek zákone – minule predseda parlamentu poznamenal, že „poslanci majú právo prijať aj zákon, že zemeguľa sa otáča opačným smerom“ (a niektoré zákony už od toho nemajú ďaleko). Teda ak schvália ľubovoľne nezmyselný zákon plný prílepkov, tak bude platiť. A aj dnes každý, kto predkladá prílepok, predkladá ho pred očami všetkých poslancov, ktorí veľmi dobre vedia, že je to protizákonné. A predsa sa to deje, predkladajú sa prílepky ako päsť na oko do nesúvisiacich zákonov. To znamená, že asi k tomu musia predkladatelia mať veľmi silnú motiváciu. A čo sa na tom zmení, ak to už nebude zakázané obyčajným, ale ústavným zákonom? Bude pre nich už v takom prípade problém tvrdiť, že v zákone o koze musí byť aj odstavec o voze, lebo veď na čom by koze priviezli krmivo?

Takže opäť typické OĽaNO: veľká senzácia, ktorej podstatou je síce pozitívna vec, ale prakticky sa vyrieši vlastne veľké nič. Teda okrem vlastného zviditeľnenia.

Ivan Lehotský