V úvode moderátorka predstavila autorku knihy a porozprávala o jej činnosti. Mgr. Beáta Pintérová, PhD. je skúsená odborníčka, historička. Vyštudovala kombináciu slovenský jazyk – dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa. V súčasnosti pracuje na tej istej univerzite. Doktorát získala v roku 2010. Profesne sa venuje predovšetkým dejinám historiografie, pričom v centre pozornosti stoja stredoveké dejiny Slovenska.

K tejto problematike vydala monografiu (Z dejín bádania o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny v slovenskej a maďarskej historickej spisbe od polovice 19. storočia do konca 20. storočia) a niekoľko štúdií uverejnených doma i v zahraničí (na Univerzite Karlovej: Pohľady maďarskej historiografie na otázku príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a na ich vzťahy k okoliu (od polovice 19. storočia do konca 20. storočia), či v Pécsi: A magyarok honfoglalásáról a 19. és 20. századi (cseh)szlovák történetírásban).

V niekoľkých štúdiách sa venuje aj uhorskej stredovekej historiografii. Niektoré témy stredoveku pretavila aj do školskej praxe (v publikácii Mestom pod mestom a  Interpretácia dejín v školskej praxi : výber dokumentov I.) Skúma tiež dejiny Podzoborského regiónu, podieľala sa na vydaní monografií niekoľkých obcí (Branč, Kostoľany pod Tribečom, Štitáre), k regionálnym dejinám vydala vysokoškolské skriptá a tiež niekoľko štúdií, napr. v časopise Studia historica Nitriensia.

Bola riešiteľkou niekoľkých vedeckých grantov, napr. projekt „Mesto pod mestom“ – riešený v rokoch 2011-2012 (projekt bol ocenený cenou rektora za projekty v roku 2013), „Veľkomoravské kultúrne dedičstvo a šírenie kultu na Slovensku v 20. storočí“ – riešený v rokoch 2011-2013, či grantu nadácie Bethlen Gábor Alap týkajúceho sa regionálnych dejín Podzoboria.

Na katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prednáša stredoveké dejiny Slovenska, predmet zaoberajúci sa interpretáciou dejín v školskej praxi, regionálne dejiny, zo seminárov možno spomenúť Jazyk prameňov – maďarčina a Úvod do štúdia, ktorý vyučuje dvojjazyčne (aj v maďarčine).

So študentmi absolvovala niekoľko exkurzií (napr. do Ostrihomu, Budapešti, Oponíc, Mojmíroviec), resp. v spolupráci s nimi zorganizovala aj výstavky z regionálnych dejín.
Zúčastnila sa niekoľkých výskumných pobytov v Budapešti (Történettudományi Intézet, Régészeti Intézet, Hadtörténeti Intézet), Pécsi (Középkori és Koraújkori Történeti Tanszék) a tiež v Prahe (Ústav českých dějin, Filosofická fakulta University Karlovy). Je externou členkou Maďarskej akadémie vied.

Autorka knihy účastníkom besedy vysvetlila, že Podzoborie je oblasť v Nitrianskom regióne, v ktorej je dvadsať obcí. Mnohí obyvatelia sa v nich rozprávajú po maďarsky a majú aj svoj typický kroj, ktorý sa líši od okolitých obcí. Práve históriu týchto obcí zmapovala Beáta Pintérová vo svojej  knihe a práve preto je dvojjazyčná – v maďarčine a v slovenčine. Podotkla, že ide o jedno z najsevernejších území obývaných kontinuálne maďarskou menšinou. Kniha sa sústreďuje predovšetkým na ich dejiny, dejiny škôl a kostolov, na kultúrnu a osvetovú činnosť.

Beáta Pintérová zdôraznila, že tento región má veľmi bohatú minulosť. Keďže väčšina obcí mala dobrú polohu – v blízkosti sa nachádzala rieka a v chotári obce bola úrodná pôda – boli obývané už od pravekých čias. V období stredoveku a novoveku boli obce majetkom zemepánov, ktorými boli rôzne významné rody – Forgáchovci, Hohenzollernovci, Ocskayovci a iní, či vysokí hodnostári Uhorského kráľovstva – palatín, ostrihomský arcibiskup, nitriansky biskup a iní.

Všetky obce boli istý čas pod správou Turkov, neskôr sa regiónu dotkli protihabsburské povstania, predovšetkým povstanie Františka II. Rákócziho. Muži z obcí sa zúčastnili bojov 1. svetovej vojny. Po roku 1918 sa všetky obce stali súčasťou Československa, po Viedenskej arbitráži v roku 1938 zostali zväčša jeho súčasťou. Druhá svetová vojna zasiahla väčšinu obcí priamo – boli v nich ubytovaní nemeckí vojaci, obcami prechádzali sovietske jednotky. Tieto a mnohé iné udalosti sú uvedené v tejto rozsiahlej publikácii.

Autorka prezradila, že dlhší čas strávila vo mnohých archívoch, keď zbierala materiály pre knihu: v Bratislave, v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre, v archívoch v susednom Maďarsku. Pripomenula, že posledná kniha o dejinách Podzoboria vyšla v roku 1936 v maďarčine. V slovenčine žiadne publikácie o histórii tohto regiónu zverejnené neboli.

Po prezentácii knihy prítomní sa pýtali na zaujímavosti z histórie obcí, spomenutých v knihe a na špecifiku práce v archívoch. Najviac otázok položili dvaja odborníci v oblasti histórie – bývalý primátor Nitry Ing. Arch. Vladimír Libant a predseda občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina. Vyzdvihli bohatý faktografický materiál, prezentovaný v knihe a dlhoročnú profesionálnu prácu autorky a poukázali na menšie nezrovnalosti, ktoré, podľa ich názoru, „zablúdili“ do tejto publikácie. Napríklad, Vladimír Libant podotkol, že Maďari do spomínaného regiónu prišli neskôr, ako je to uvedené v knihe – úplne na konci 9. – na začiatku 10. storočia nášho letopočtu.

Isté otázky vyvoláva samotné zmapovanie daného regiónu. Ak ide o dejiny Podzoboria, mali by sa spomínať dejiny všetkých obcí, ktoré sa nachádzajú v okolí Zoboru. V knihe však je zmapovaný akýsi „čiastočný región,“ voľakedy vytvorený maďarskými historikmi, v ktorom sú prítomných iba 20 obcí, kde žijú predstavitelia maďarskej menšiny. V Nitrianskom okrese sú 2 mestá – Nitra a Vráble a 60 obcí. Podzoborie však tvorí iba 20 obcí, nie je tam ani Nitra, v katastri ktorej sa nachádza samotný Zobor. Do tohto regiónu, vyznačeného niektorými historikmi pred mnohými desaťročiami, nepatria mnohé obce s obyvateľmi slovenskej národnosti, ktoré sú doslova „nalepené“ na Zobor, ale na druhej strane sú tam obce, kde žije maďarská menšina a ktoré sú od Zobora vzdialené mnohé kilometre.

Číže niektorí historici za Podzoborie označili iba tie obce, kde žije prevažne alebo čiastočne maďarská menšina, ale ostatné obce, kde žije väčšina obyvateľov slovenskej národnosti, akosi „vypadli“, akoby tu neexistujú. „Stručný“ názov Podzoborie práve v slovenčine je v tomto prípade dosť nepresný, pretože neodzrkadľuje všetky tu situované obce, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Zoboru, ale iba tie, kde žije istá národnostná menšina, čo však na druhej strane nie je jasne definované v samotnom názve regiónu a preto jeho názov nie je presný.

Preto daná kniha je zaujímavá pre menšiu časť obyvateľov Nitrianskeho okresu, Nitrianskeho kraja a dupľom Slovenska, bude užitočná iba pre menší počet ľudí, ktorí žijú v okolí Zoboru.  Preto obyvatelia obcí /napríklad, Lehota, Podhorany, Ivanka pri Nitre, Alekšince, Cabaj-Čápor a iných/, ktoré sa nachádzajú bližšie k Zoboru, ako niektoré obce uvedené v knihe, informácie o svojej obci v danej knihe nenájdu.

Autorka knihy bezpochyby odviedla profesionálnu prácu, jej publikácia je plná zaujímavých a užitočných informácií, faktov a fotografií. Škoda len, že sa do knihy nedostali všetky obce, ktoré sa nachádzajú pod Zoborom.

Eugen Rusnák