Môj profil 
Predplatné
„Aby bolo možné hlasovať za ratifikáciu tejto dohody, bude treba realizovať novú orientáciu, ktorá protirečí ľudskému stvoreniu, prirodzenému zákonu, základným hodnotám kresťanskej viery a kresťanskej kultúry. To bude ničivé pre rodinu, demokratickú obnovu nášho národa a prácu v oblasti vzdelávania,“ uvádza Biskupská konferencia Chorvátska vo vyhlásení. „Sme toho názoru, že Chorvátska republika s jej právnym rámcom a jej realizáciou ochrany žien pred domácim násilím dokáže tomu sama účinnejšie zabrániť a bojovať proti tomu lepšie ako opatrenia navrhované v dohode.“
Koncom minulého týždňa parlament v Záhrebe väčšinou 110 hlasov proti 30 hlasoval za ratifikáciu konvencie vypracovanej Radou Európy v r. 2011. Pred hlasovaním znova prepukol roky trvajúci spor o Istanbulskú dohodu. Organizovali sa veľké demonštrácie katolíckou cirkvou podporovaných odporcov dohody v Záhrebe a Splite.
Na stlmenie možného odporu aj z vlastných radov prezentovala vláda pravicovo-konzervatívneho premiéra Andreja Plenkoviča paralelne s hlasovaním v parlamente vlastný výklad Istanbulskej dohody. V ňom sa konštatuje, že z tejto dohody nevyplýva povinnosť zavádzať rodovú ideológiu do chorvátskeho právneho a vzdelávacieho systému a ani povinnosť zmeniť ústavno-právnu definíciu manželstva muža a ženy.
Biskupi: Pozitívny úmysel – no dvojznačný
Istanbulská dohoda tvorí na svete prvý právny rámec na stlmenie psychického a fyzického násilia na ženách. Obsahuje domáce násilie, nútené sobáše, týranie žien a znetvorovanie ženských genitálií, čo bude trestné.
Chorvátski biskupi zdôrazňujú, že konvencia má v zásade pozitívny úmysel: „No mnohé, čo sa uvádza v texte, je podľa nášho názoru mätúce a dvojznačné. Text obsahuje ideologické prvky rodovej teórie a odzrkadľuje ideológiu o pohlaviach, na ktorej je vybudovaná tzv. rodová kultúra. Tá je kresťanským ale aj všeobecne ľudským hodnotám cudzia a je v protiklade s náukami Cirkvi.“
Dohodu s 81 článkami podpísalo všetkých 47 členských štátov Rady Európy s výnimkou Ruska a Azerbajdžanu, no doteraz ju ratifikovalo a presadilo iba 29 členských štátov. Rakúsko ratifikovalo dohodu už v r. 2013, Nemecko a Švajčiarsko minulý rok. Akt podpísania znamená, že nijaká krajina nemôže realizovať smernice alebo konania, ktoré aktívne pôsobia proti podmienkam dohody. Predtým, než krajina dohodu ratifikuje, nie je však povinná úplne realizovať jej podmienky. A preto pri ich porušení nemôže byť ani v zmysle medzinárodných právnych noriem volaná na zodpovednosť.
Poľskí biskupi: Extrémna neo-marxistická ideológia pohlavia
Vo vyhlásení z r. 2015 Biskupská konferencia Poľska sa vyjadrila rovnako odmietavo. Dokument odzrkadľuje podľa BKP „extrémnu neo-marxistickú ideológiu pohlavia“. Poukázala na článok 3, ktorý definuje pohlavia ako „sociálne skonštruované úlohy, spôsoby správania, aktivity a atribúty“.
Doteraz neratifikovalo dohodu ani Česko, Slovensko, či Maďarsko. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský napríklad viackrát vyjadril odmietnutie dohody cirkvou. Už v r. 2016 konštatoval: „Násilie na ženách v akejkoľvek forme je síce neprípustné a hodné zavrhnutia, kritika cirkvi sa však zameriava na povinnosti napomáhať nestereotypné úlohy pohlaví aj na školách, či na tzv. ideológiu gender,“ ktoré sú zakotvené v konvencii.
