Na začiatku poľnohospodárskeho veku pred 8000 rokmi bolo na planéte menej ako päť miliónov ľudí. V biblických časoch už to boli stovky miliónov, v napoleónskych časoch (1800) jedna miliarda. V medzivojnových časoch (1930) dve miliardy, v roku 1959 tri miliardy, v roku 1974 štyri miliardy, v roku 1987 päť miliárd, v roku 1999 šesť miliárd, v roku 2011 sedem miliárd a v roku 2023 by nás malo byť osem miliárd. Vidíme teda, že to šialené tempo nárastu sa nijako nespomalilo, hoci už prestalo narastať – stále pribúda miliarda ľudí každých cca 12 – 15 rokov.
Za posledných päťdesiat rokov sa náš počet zdvojnásobil. Za deň na svete pribudne štvrť milióna ľudských bytostí. Za tri týždne svetová populácia narastie o počet obyvateľov, aký má Slovensko. Len si to predstavte: každé tri týždne sa na planétu prisťahuje jedno ďalšie Slovensko a títo ľudia sa začnú s ostatnými deliť o všetky zdroje.
Ľudia pritom pribúdajú veľmi nerovnomerne. Kým v Európe a Rusku je počet podobný ako pred desaťročiami, v iných kontinentoch za uplynulých dvadsať rokov narástol približne o štvrtinu a v Afrike viac ako o polovicu. Priemerný vek Európanov je 42 rokov, čo je v Afrike vek veľmi starého človeka: priemerný vek Afričanov je 18 rokov, keď vyše 40 percent ich je mladších ako 15 rokov.
Nákaza koronavírusom je potvrdená pri viac ako dvoch miliónoch ľudí. Počet potvrdených prípadov sa zdesaťnásobil za menej ako mesiac a rovnako rýchlo, za menej ako mesiac, sa zdesaťnásobil aj počet obetí. Teraz je to okolo 130 tisíc ľudí, ktorí zomreli na komplikácie viac alebo menej spojené s nákazou koronavírusom. Je to menej ako tretina počtu ľudí, ktorí sa na svete narodia za jeden deň – ale koľko to bude o mesiac? A o ďalší mesiac?
Zdá sa, že z mnohých dôvodov to nebude desaťnásobok dnešného stavu: štatistika ukazuje, že v najviac postihnutých krajinách tempo nárastu už nesleduje exponenciálnu krivku, ale skôr lineárnu. Je však tiež pravda, že nákaza sa ešte nestihla naplno udomácniť v najchudobnejších krajinách. V krajinách, kde nemajú ani na testy, aby zistili jej skutočný rozsah. Sú to však zároveň krajiny, kde nie je ani toľko starého, a teda najviac ohrozeného obyvateľstva…
Čo sme chceli tými číslami povedať? A treba k nim niečo dodávať? Hovoria samy za seba…
Ivan Lehotský



















