Ako útočí imunitný systém na vírusy i na koronu a ako ich môže poraziť?

Bratislava 8. apríla 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Mnoho ľudí si myslí, že víry sú podobne ako baktérie živé mikroorganizmy. To je však omyl. Platí, že živé organizmy majú metabolizmus a sa samostatne rozmnožujú. Víry tieto schopnosti nemajú

Víry majú veľmi jednoduchú konštrukciu a pozostávajú len z DNA alebo RNA, pričom tieto sú umiestnené v ochrannom obale z proteínov. Aby sa mohli rozmnožovať, tak každý vírus si musí nájsť živú bunku a keď do nej vnikne, tak ju preprogramuje tým spôsobom, že ju prinúti vykonávať jeho rozkazy:

Bunka tak potom kopíruje informácie votrelca, podľa ktorých zloží nový vírus a ho uvoľní. Ten potom infikuje ďalšiu bunku.

To však neostane dlho utajené. Zdravý a optimálne pracujúci imunitný systém už po krátkom čase začne s imúnnou reakciou, to znamená, že začne so širokofrontálnym útokom na nepriateľa.

Čím kvalitnejší je imunitný systém, tým rýchlejšie nasleduje jeho imunitná odpoveď. Z krvi a z lymfy začnú prúdiť množstvá granulocytov, lymfocytov a ďalších „bojovníkov“ imunitného systému a začnú eliminovať útočiace vírusy. Pritom ich podporujú nespočetné plazma-proteíny. Táto prvá reakcia imunitného systému neraz stačí na to, aby početné druhy vírov a patogénnych baktérií boli zničené. Boj je spravidla ukončený rýchlo a efektívne.

Pacientovi sa tento boj manifestuje pocitom prechladnutia a horúčky.

Imunitný systém pracuje u každého trochu inakšie. Jeho reakcie a jeho schopnosti sú závislé o.i. od toho, čo sme v živote zažili a ako sme žili a s akými vírmi  sme prišli do kontaktu.

Pamätá si antigény, ktoré na obranu proti nim vytvoril a ak nás znova napadnú, tak je na boj s nimi dobre pripravený. Ale aj pamäť imunitného systému nepracuje u každého s tou istou efektivitou. Kto napríklad holdoval alkoholu a nikotínu, ten ju negatívne ovplyvnil. Mimochodom, to isté platí aj pre našu pamäť, ktorá sídli v mozgu.

V prípade víru Covid-19 zatiaľ nevieme, či imunitný systém bude schopný vytvoriť proti nemu trvalú imunitu.

Zatiaľ môžeme vychádzať z toho, že je pravdepodobné, že určitú imunitu vytvorí.

Prvé epidemiologické experimenty, ktoré boli vykonané s rézus opicami, ktoré sú blízke príbuzné s človekom (ich genetický kód sa len nepatrne líši od nášho genetického kódu) a boli infikované Covidom-19, tak u všetkých sa prejavili charakteristické symptómy tejto infekcie.

Ich imunitný systém však pomerne rýchlo vytvoril vírus neutralizujúce antigény a po niekoľkých dňoch sa z infekcie koronou zotavili.

Keď potom boli Covidom-19 opäť infikované, tak sa u nich už  viac nijaké symptómy nedostavili. Špecifické, protikoronálne antigény, ktoré ich imunitný systém vytvoril, ich urobili imúnnymi proti korone.

Zatiaľ ale nevieme povedať, či ide len o imunitu dočasnú alebo trvalú. Aby sme sa to dozvedeli, tak na to sú potrebné ďalšie experimenty realizované v priebehu dlhšieho času.

Roman Bednár