Osobitne zaujímavé je to, že tieto trestné opatrenia sa týkajú výlučne len projektov, ktoré by sa mali realizovať od 29. januára 2018. S čím je to spojené, to nikto nevysvetľuje, v danom dátume však musí byť nejaký zmysel. Pretože v ostatnom naozaj chýba.
A tak po poriadku. Ako oznamuje tlačová služba ministerstva financií USA, americkým právnickým i fyzickým osobám sa teraz priamo „zakazuje poskytovať, exportovať, reexportovať priamo alebo sprostredkovane tovary alebo služby (s výnimkou finančných služieb) alebo technológie“ na súčinnosť s tými, ktorí „sa nachádzajú v sankčných zoznamoch USA“.
Pripomeňme si, že vedúci ruskí ropní hráči, takí ako Rosnefť, Lukoil, Surgutneftegaz, Gazprom a Gazpromnefť, boli zaradení do týchto sankčných zoznamov už pred tromi rokmi v roku 2014.
Ministerstvo financií USA a vzápätí za ním aj štátny department (pripomeňme si, že na jeho čele stojí profesionálny naftár Rex Tillerson) spojili dané sankcie s krízou na Ukrajine. A vyzvali „Rusko s úctou sa správať voči svojim povinnostiam v Minských dohodách, odísť z polostrova Krym a zastaviť zlomyseľnú činnosť v kybernetickom priestore“.
Američania týmto spôsobom vyhlásili sankcie za večné. Zrejme by to vyzeralo ako mrzuté, ak by to nebolo také smiešne.
Všetko je to tu totiž veľmi jednoduché. USA už dávno nie sú v geologickom prieskume na šelfoch i v ťažbe z hĺbok morského dna monopolným vlastníkom technológií, ktoré by ruskí naftári viac, či menej, potrebovali. „Viac, či menej“ – treba vymýšľať svoje. No a ak sa čosi nedarí, trh je veľký a USA s ich spojencami už na ňom nie sú sami.
USA nemajú technologický monopol ani pri vŕtaní v bridlicových vrstvách, hoci pre Ruskú federáciu toto nie je prioritou. No a úplne najzábavnejšie je to, že momentálne sa hlavne hovorí o znižovaní ťažby. Tak ako sa dohodli V. Putin s kráľom Saudskej Arábie.
Čiže v tejto situácii pri ťažbe z ťažko dostupných nálezísk, pri geologickom prieskume i pri ťažbe v hlbokých morských nálezískách, nehovoriac už o bridlici, RF môže pracovať pokojne a bez náhlenia sa. V pokoji môže vytvárať vlastné technologické platformy alebo vytvárať kooperačné reťazce s inými hráčmi, ktorí nie sú závislí na USA. Niet dôvod niekam sa ponáhľať.
A odsunutie „sankčných opatrení“ na projekty, ktoré budú štartovať po januári 2018, dáva možnosť v pokoji pokračovať v ťažbe energonosičov na základe už existujúcich projektov, vrátane tých, ktoré vznikli s americkými podnikateľmi (na Sachaline, na šelfe Ochotského mora). Páni, aký je tu problém?
Rusi pokrčili plecia a idú ďalej. Preskúmajú bohaté a perspektívne náleziská (napr. v Arktíde), no tentoraz už bez vás. V ruskej časti Arktídy sa totiž nachádzajú kolosálne zásoby energonosičov.
A tak jedinou otázkou je – kto, okrem Rusov (ako vlastníkov) sem bude mať otvorené dvere. To, že si Američania takto presne strieľajú do vlastných nôh, pričom už opakovane, to je len dôkaz o hlbokom nezdraví.