Rím 26. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)
Novela zákona navrhnutá členom strany Liga Claudiom Borghiom, predsedom parlamentnej rozpočtovej komisie, má za cieľ presne zistiť, komu patria zlaté rezervy krajiny
Upresnenie majetkových práv na zlaté zásoby členských štátov žiadajú europoslanci Marco Valli z Hnutia piatich hviezd a Marco Zanni z Ligy, ktorý poskytol rozhovor Sputniku Taliansko.
Čo nám môžete povedať o svojom návrhu ohľadom talianskych zlatých rezerv?
Táto otázka vyvolala v poslednej dobe veľkú diskusiu a musí byť vysvetlená. Zákon musí potvrdiť, že zlato v Bankitalia patrí talianskemu štátu.
Žiadam tiež Európsku centrálnu banku o potvrdenie v súlade so zmluvami, že táto zlatá rezerva je v úschove, a nepatrí tak systému centrálnych bánk EÚ, teda nie je majetkom ani Európskej centrálnej banky, ani Centrálnej talianskej banky.
Cieľ spočíva vo vysvetlení otázky, ktorá nie je jasná, ale má veľký význam, pretože v Centrálne talianskej banke majú približne 2400 ton zlata, čo činí 90-100 miliárd eur. Bolo by dobré, keby táto suma patrila štátu a talianskym občanom, a nie bankám, ktoré sú fakticky súkromné, aj keď pôsobia v záujme spoločnosti.
Fakticky nie je jasné, kto môže disponovať týmito rezervami?
Dnes neexistuje zákon alebo pravidlá, ktoré by stanovili prednostné práva držiteľov tohto zlata. Pripomeniem, že jeho väčšia časť neleží v trezoroch Centrálnej talianskej banky, ale v zahraničí, v USA a Veľkej Británii.
Ale ani tu nie je všetko priehľadné. Bankitalia dostáva každý rok od držiteľov svojho zlata certifikát, podľa ktorého majú pri sebe toto zlato, a jeho množstvo zodpovedá dohodnutému, avšak Taliansko nemá ani možnosť vykonať inšpekčnú návštevu, aby preverilo, že to tak skutočne je.
Teda, vieme, že nič nevieme…
V podstate áno. Tým skôr, že máme pred sebou príklad Venezuely, ktorá požiadala o repatriáciu malej časti zlatej rezervy, ale narazila na ťažkosti, pretože krajina držiteľka uviedla rôzne príčiny, aby nemusela vrátiť peniaze.
Takže podľa môjho názoru budú ďalšou témou po zistení majetkového práva práve repatriácie, aby sme mali možnosť priamej kontroly nad talianskymi zlatými zásobami.
Môže byť zlatá rezerva na niečo v najbližšej dobe vydaná?
Takýto cieľ dnes nemáme. Početné noviny už urobili predpoklad, že toto zlato môže byť investované do hospodárstva, lenže to tak nie je. Navyše sa v Borghiho novele zákona hovorí o majetkovom práve štátu, nie vlády.
Dá sa povedať, že novela zákona Claudia Borghiho, rovnako ako váša požiadavka ohľadom upresnenia statusu zlatej rezervy, je posolstvo adresované EÚ, ktorá nastolila režim, pri ktorom nemajú štáty rovnaké ekonomické práva? Ako dnes hodnotíte ekonomické vzťahy medzi Talianskom a EÚ?
Tieto vzťahy sa dajú označiť za nezdravé. Naša vláda bola vystavená búrlivej kritike, lebo chcela získať zdroje pre ekonomický manéver, ktorý má pomôcť mnohým občanom. Kvôli tomu, že sa tento manéver plánoval pri neveľkom rozpočtovom deficite, Európa na nás kruto zaútočila a obvinila z nedodržiavania pravidiel a ohrozenia existencie eurozóny. Ako príklad krajiny, ktorá dodržiava pravidlá a napravuje svoju ekonomickú situáciu, uvádzajú Španielsko.
Avšak, ak sa pozrieme na rozpočtový deficit Španielska za posledných 6-7 rokov, uvidíme, že vždy bol vyšší ako 3%, pričom Španielsku bolo dovolené mať v niektorých rokoch deficit 5-7%, raz dokonca 9%! Podľa rovnakého princípu bolo Francúzsku, kde protestujú žlté vesty, povolené prekročiť prah 3%. Je zrejmé, že rôzne štáty EÚ nemajú rovnaké práva, keď ide o plánovanie rozpočtu.