Bratislava 2. mája 2023 (HSP/Haqqin/Foto:TASR/AP-/Patrick Semansky,Facebook)
USA zvyšujú tlak na čínske hospodárstvo, najmä v sektore výroby polovodičov, píše Haqqin. Peking však neostal nečinný a začal vyšetrovanie amerického výrobcu pamäťových čipov
Napäté vzťahy medzi USA a Čínou, a to aj v hospodárskej oblasti, sú jednou z najpopulárnejších tém vo svetových médiách.
Publikácie na túto tému jasne ukazujú dynamiku zvyšujúceho sa tlaku Washingtonu na čínske hospodárstvo a odvetné opatrenia Pekingu. Čím ostrejšia je však konfrontácia, tým väčšie škody spôsobuje rozvoju oboch krajín a svetovej ekonomike ako celku.
O to prekvapujúcejší je zdanlivo vznikajúci obraz, keď sa zdá, že USA sú ochotné udržiavať obchodné vzťahy s Čínou a zároveň sľubujú Pekingu zaviesť prísne kontroly vývozu.
Situáciu čiastočne objasnil Jake Sullivan, asistent amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, ktorý na jednom z brífingov povedal, že americké kontroly vývozu zostávajú úzko zamerané na technológie, ktoré môžu narušiť vojensko-strategickú rovnováhu.
“Jednoducho sa zaoberáme tým, aby sme zabezpečili, že naše technológie a technológie našich spojencov nebudú použité proti nám,” zdôraznil Sullivan. – Neprerušíme obchod s Čínou.”
Podtext vyhlásenia asistenta prezidenta je dostatočne jasný: vzhľadom na to, že obchod medzi USA a Čínou dosiahol v minulom roku historicky najvyššiu úroveň, Spojené štáty sa neusilujú o konfrontáciu alebo konflikt, ale zároveň chcú zodpovedne riadiť hospodársku súťaž a spolupracovať s Čínou v tých otázkach, v ktorých môžu.
Súčasne však najvplyvnejšie americké médiá uvádzajú, že administratíva prezidenta Bidena pripravuje plány na ďalšie sprísnenie vývozných predpisov pre zariadenia na výrobu polovodičov do Číny. Washington, už nie tajne, hovorí o koordinácii Bieleho domu s Holandskom a Japonskom, kľúčovými výrobcami technológií na výrobu čipov. A podľa Mao Ninga, oficiálneho hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí, Washington v kontaktoch so svojimi strategickými spojencami používa nátlakové metódy a navádza ich, aby sa pridali k technologickému obmedzovaniu Číny s cieľom chrániť svoje záujmy.
Mao Ning označil konanie Washingtonu za “typickú prax technologického zastrašovania” a ostro vystúpil proti “takémuto nepopulárnemu, samoúčelnému správaniu Spojených štátov”.
Je pravda, že len nedávno prezident Biden povedal, že politika jeho administratívy v oblasti polovodičov vôbec nie je zameraná na oslabenie Číny, ale na zvýšenie výroby v USA.
“Mojou ambíciou je zvýšiť výrobu v Spojených štátoch a zvýšiť počet pracovných miest,” zdôraznil Biden. – Nejde o Čínu. Čína ma nezaujíma.
Ťažko uveriť úprimnosti amerického prezidenta, ktorý tvrdí, že mu ide len o prístup USA k potrebným technológiám. Najmä keď si uvedomíme, že ešte pred niekoľkými rokmi sa Spojené štáty, domov polovodičov, podieľali na celosvetovej výrobe čipov 40 percentami a dnes je to len desať. Nie náhodou Biden zdôraznil, že jeho krajina nebude sedieť na mieste a čakať, že zostane bez prístupu k polovodičom.
Svojím posledným vyhlásením však Joe Biden prišiel možno neskoro. Ešte v októbri minulého roka Washington obmedzil 28 čínskym technologickým spoločnostiam prístup k polovodičovým čipom vyrobeným americkou technológiou na celom svete. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú len na dodávky od amerických spoločností, ale na všetky spoločnosti na svete, ktoré používajú americkú polovodičovú technológiu.
V dôsledku tejto “ľahostajnosti Pekingu” klesol čistý zisk samotného čínskeho technologického gigantu Huawei v roku 2022 o 68,7 % na 35,6 miliardy jüanov (5,2 miliardy USD). Kvôli americkým sankciám bola spoločnosť Huawei nútená vymeniť 13 000 komponentov vo svojich prístrojoch. A teraz podľa Xu Zhijunya, odchádzajúceho predsedu predstavenstva spoločnosti, veľa závisí od výsledku aktuálneho roka, ktorý bude rozhodujúci pre udržateľné prežitie a rozvoj spoločnosti Huawei.
USA sa však v tomto smere neplánujú uspokojiť. Na rozdiel od Bidena ministerka obchodu Gina Raimondoová otvorene vyhlásila, že čínske cloudové služby, ako napríklad Huawei Cloud a Alibaba Cloud, by mohli pre jej krajinu predstavovať vážnu bezpečnostnú hrozbu. Podľa Raimondoovej bola na jej osobný príkaz na uvedený zoznam pridaná približne štvrtina čínskych spoločností, ktoré sú na zozname na kontrolu vývozu. Ministerka obchodu tiež pridala viac ako 200 čínskych spoločností na zoznam subjektov, ktoré sa majú kontrolovať, a dodala, že jej ministerstvo potrebuje dodatočné zdroje na preskúmanie otázok kontroly vývozu.
Peking sa však tiež snaží nezostať USA nič dlžný. Čínsky úrad pre audit kybernetickej bezpečnosti napríklad začal vyšetrovanie amerického výrobcu čipov Micron Technology. Vo vyhlásení vládneho úradu sa neuvádza, ktoré produkty spoločnosti budú predmetom vyšetrovania.
Ide prinajmenšom o prvé takéto vyšetrovanie kybernetickej bezpečnosti zahraničnej spoločnosti za posledných niekoľko rokov. A súdiac podľa rozsahu konfrontácie medzi dvoma gigantmi svetovej ekonomiky nebude posledné.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Sullivan: Amerika neprišla len o výrobu – podkopali sme našu konkurencieschopnosť
6.5°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Piatok 
Štvrtok 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
