USA nemôžu vynakladať vojenské zdroje donekonečna – Peking to nedovolí

Bratislava 25. marca 2023 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-Susan Walsh, Roman Chop, Dmitry Astakhov, Sputnik, Government)

Postoj Washingtonu k udalostiam na Ukrajine sa začne veľmi rýchlo meniť

Inštitút Quincy pre zodpovednú štátnu politiku (The Quincy Institute for Responsible Statecraft) uverejnil 20. marca 2023 článok s názvom “Ukrajinská približujúca sa pasca na Bidena. Tri kľúčové faktory ukazujú, prečo musí administratíva pri rokovaniach s Ruskom teraz zošliapnuť plynový pedál”. (Biden’s looming trap in Ukraine. Three key factors show why the administration needs to press the accelerator pedal on negotiations with Russia now).

V hre sú tri dôležité faktory, ktoré budú určovať perspektívu udalostí na Ukrajine. Každý z nich ovplyvňuje ostatné potenciálne posilňujúcim spôsobom. Spoločne by mohli čoskoro vytvoriť dynamiku, ktorá výrazne obmedzí schopnosť Bidenovej administratívy nasmerovať udalosti k želanému výsledku.

Prvým je vývoj na bojisku. Ruské sily posilnené mobilizáciou, ktorú Putin nariadil na jeseň minulého roka, sa blížia k obkľúčeniu Bachmutu a zdá sa, že Ukrajinci sú na pokraji prvého významného neúspechu od minulého leta. Hoci sa táto bitka ukazuje ako pomalá a pre Rusko nákladná, Ukrajine spôsobuje obrovské škody.

Denník Washington Post uvádza, že ukrajinská obrana trpí vážnym nedostatkom munície a skúsených vojakov, čo sú dve veci, ktoré Západ nie je schopný v dohľadnom čase napraviť. Vyslaním jednotiek USA alebo NATO by sa riskoval priamy stret s ruskými silami a potenciálne by sa to mohlo vystupňovať až do úrovne jadrového konfliktu. Západné zásoby delostreleckých granátov a rakiet na vojnu sa zmenšujú, čo má zase vplyv na vojenskú pripravenosť USA v iných častiach sveta. A začína byť jasné, že Spojené štáty a ich spojenci nedokážu dostatočne rýchlo vybudovať obrannú výrobu, aby uspokojili okamžité potreby Ukrajiny.

Zostáva diskutabilné, či by obsadenie Bachmutu Ruskom bolo rozhodujúce pre jeho schopnosť dobyť ďalšie ukrajinské územie. Vojny sa však nie vždy vyhrávajú obsadením bodov na mape; rovnako účinné môže byť vyčerpanie schopnosti nepriateľa nasadiť vojská a zásobovať ich potravinami. Vo vojne na vyčerpanie má Rusko oveľa väčšiu základňu živej sily a vojenského priemyslu, o ktorú sa môže oprieť, ako Ukrajina.

Aj keby sa podarilo zadržať ruskú ofenzívu na Bachmut, dobrodružstvo prezidenta Zelenského venovať obmedzené zdroje na totálnu obranu tohto mesta by mohlo podkopať schopnosť Ukrajiny uskutočniť účinnú protiofenzívu na iných miestach a dosiahnuť všeobecne uznávaný cieľ, ktorým je znovuzískanie celého Ruskom okupovaného územia vrátane Krymu.

Druhý premenlivý faktor je rovnako dôležitý: domáca politika USA. Už niekoľko mesiacov sa názor americkej verejnosti na ruskú špeciálnu operáciu čoraz viac polarizuje, pričom republikáni čoraz viac spochybňujú vojenské ciele USA a rozsah ich podpory Ukrajine. Pred rokom bolo menej ako 10 % republikánov presvedčených, že Spojené štáty poskytujú “príliš veľkú podporu” Ukrajine; dnes sa podľa nedávneho prieskumu Quinnipiac toto číslo blíži k 50 %. Naopak, približne 62 % demokratov si myslí, že podpora USA je “približne správna”.

Tento stranícky rozkol sa pravdepodobne prehĺbi, keďže triezve správy z bojiska oslabujú americký optimizmus a kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2024 naberá na obrátkach. Floridský guvernér Ron Desantis aj bývalý prezident Donald Trump, ktorí spolu reprezentujú súčasné preferencie viac ako troch štvrtín republikánskych voličov, jednoznačne vyzvali na mier na Ukrajine a postavili sa proti hlbšej intervencii USA, pričom ich postoj kontrastuje s Bidenovým financovaním ” bianko šekom” v snahe dosiahnuť nejasné alebo nedosiahnuteľné ciele. Hoci sa Bidenova ukrajinská politika tešil a v uplynulom roku obrovskej podpore oboch strán, v budúcnosti bude pravdepodobne čeliť rastúcej opozícii.

S tým, ako sa v Spojených štátoch zintenzívňuje diskusia o Ukrajine, začína sa prejavovať aktivita najväčšej divokej karty – Číny. Spojené štáty s odvolaním sa na nezverejnené spravodajské informácie uviedli, že Čína zvažuje vojenskú pomoc Rusku, a verejne varovali Peking pred takýmto postupom. Medzitým, čo sa čínsky prezident Si Ťin-pching pripravoval na stretnutie (text bol zverejnený v predvečer rusko-čínskeho samitu) s prezidentom Putinom v Moskve a telefonickú poradu so Zelenským, Biden a jeho vysokí predstavitelia odmietli nedávno predstavený čínsky mierový plán pre Ukrajinu s tým, že náklonnosť Pekingu k Rusku by ho diskvalifikovala ako potenciálneho sprostredkovateľa.

Napriek obavám USA je nepravdepodobné, že by Čína v dohľadnom čase poskytla Rusku významnú vojenskú podporu. Takáto pomoc by vážne poškodila povesť Pekingu v Európe, ktorá je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Číny v čase rastúcej hospodárskej neistoty. Aj keď by bol Si možno ochotný riskovať tieto väzby, ak by sa domnieval, že Rusku hrozí prehra vo vojne, nič nenasvedčuje tomu, že Peking považuje takýto výsledok za nevyhnutný.

Napriek tomu má Čína lepšie predpoklady na to, aby zohrala úlohu mierotvorcu, ako sa domnieva väčšina expertov a rozhodovacích orgánov vo Washingtone. Čína má na Rusko značný vplyv, keďže chyby na Ukrajine spôsobili, že Moskva je od Pekingu mimoriadne závislá, a to z hospodárskeho aj geostrategického hľadiska. Po odcudzení Západu si Putin sotva dovolí prekážať svojmu najdôležitejšiemu medzinárodnému partnerovi, ak bude trvať na presadzovaní rokovaní. Naopak, Ukrajina si nepochybne uvedomuje, že zváženie vojenskej podpory Ruska zo strany Číny by sa mohlo ukázať ako rozhodujúce pre výsledok vojny. Snaha Pekingu zohrať úlohu sprostredkovateľa zjavne poteší Kyjev, ak Ukrajinci začnú vnímať Washington ako subjekt, ktorý nie je ochotný priniesť víťazstvo na bojisko a nie je schopný ohnúť Rusko k prijateľnej dohode.

Kam môže viesť kombinácia týchto faktorov? Bidenova administratíva dlhodobo tvrdí, že vyjednávacia pozícia Ukrajiny sa časom posilní; že rozhodnutie o rokovaniach by sa malo prijať v Kyjeve, nie vo Washingtone; a že Rusko si nesadne za rokovací stôl, kým nestratí veľkú časť územia, ktoré v súčasnosti okupuje.

Do leta však Ukrajina môže mať menšiu vyjednávaciu silu, keďže jej pozícia na bojisku stagnuje a dôvera v pokračujúcu americkú podporu klesá. Ukrajina aj Rusko môžu z rôznych dôvodov považovať Čínu za čoraz atraktívnejšieho potenciálneho sprostredkovateľa, aj keď ani jedna zo strán ešte nie je pripravená urobiť výrazné ústupky. Washington, ktorý takúto príťažlivosť nevidí, by stále mohol brániť mierovému procesu sponzorovanému Čínou, keďže si zachováva významný vplyv na Ukrajinu. Chce však Biden riskovať potenciálne domáce a medzinárodné dôsledky za odmietanie urovnania?

Ešte nie je neskoro, aby Bidenova administratíva našla cestu z tejto potenciálnej pasce tým, že v rozhovoroch s Ruskom zošliapne plynový pedál. Napríklad nenápadný signál Moskve, že sme pripravení diskutovať o členstve Ukrajiny v NATO – otázka, ktorú Putin považuje za kľúčovú pre vojnu, ale o ktorej Biden doteraz odmietal diskutovať – by mohol pomôcť zmeniť túto dynamiku a postoj Ruska k urovnaniu.

Nie je však predčasné tvrdiť, že hrozí, že príležitosť pre americkú diplomaciu sa zúži.

Autor: George Beebe – George Beebe je riaditeľom pre veľkú stratégiu v Quincy Institute. Strávil viac ako dve desaťročia vo vláde ako spravodajský analytik, diplomat a politický poradca vrátane funkcie riaditeľa ruskej analýzy v CIA a personálneho poradcu viceprezidenta Cheneyho pre Rusko. Vo svojej knihe The Russia Trap: How Our Shadow War with Russia Could Spiral into Nuclear Catastrophe (2019) varoval pred tým, ako by sa Spojené štáty a Rusko mohli stretnúť v nebezpečnej vojenskej konfrontácii.