Washington 24. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Gazprom)
Kongres USA plánuje zaradiť sankcie proti ruskému plynovodu Nord Stream 2 do obranného rozpočtu na rok 2020. Defense News to oznámil predseda senátneho zahraničného výboru Jim Risch
Sankcie proti spoločnostiam, zúčastňujúcim sa na výstavbe plynovodu, boli zaradené do novely zákona O národnej obrane na rok 2020, povedal Risch.
“Príčinou je, že iné možnosti už nezostávajú. Väčšia časť Nord Stream už bola postavená,” povedal senátor.
Vyslovil názor, že sankcie “presvedčia” stavebné firmy, aby prestali pracovať na projekte, pretože americké sankcie ich výjdu draho”.
V prípade zaradenia sankcií do obranného rozpočtu USA budú spoločnosti, ktoré sa venujú výstavbe Nord Stream 2 ,, zlikvidované”, kvôli čomu bude vraj Rusko nútené hľadať iných stavbárov, tvrdí Risch.
Poznamenal ale, že v Snemovni reprezentantov a Senáte USA ešte nebola dosiahnutá definitívnu dohoda o celej novele. Senátny zahraničný výbor hlasoval koncom júla za prijatie novely zákona o sankciách proti Nord Stream 2. Novela bola pripravená republikánskym senátorom Tedom Cruzom a demokratkou Jeanne Shaheenovou a ustanovuje najmä zákaz vstupu do USA a zablokovanie aktív v USA osobám, ktoré sa podieľajú na “predaji, prenájme , poskytnutí alebo pomoci v poskytnutí” lodí pre pokládku ruského potrubia v mori v hĺbke vyše 30 metrov.
Aby novela bola uvedená do platnosti, má byť schválená Snemovňou reprezentantov a Senátom USA a tiež americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Nord Stream 2
Projekt Nord Stream 2 zahŕňa pokládku dvoch liniek plynovodu v celkovej kapacite 55 miliárd kubíkov plynu ročne od ruského pobrežia, cez Baltické more, do Nemecka. Náklady na výstavbu sú 9,5 miliardy eur.
Dánsko udelilo koncom októbra povolenie na pokládku plynovodu na jeho kontinentálnom šelfe Baltického mora na juhovýchod od Bornholmu. Predtým bol projekt schválený Nemeckom, Švédskom a Fínskom.
Projekt podporujú Nemecko a Rakúsko, pretože majú záujem na spoľahlivých dodávkach paliva, a Nórsko, ktorého vláde patrí 30% akcií spoločnosti Kvaerner, ktorá sa zúčastňuje výstavby.
Proti plynovodu sú Poľsko, Lotyšsko, Litva a tiež Ukrajina, ktorá nechce stratiť príjmy z tranzitu ruského plynu. Výstavbe bránia tiež USA, pretože majú v pláne dodávať do Európy svoj skvapalnený zemný plyn. Podľa kritikov je Nord Stream 2 politický projekt. Ruská vláda ale niekoľkokrát vyhlásila, že má výhradne komerčný charakter, a za cieľ označila zvýšenie energetickej bezpečnosti Európy.