USA by mali sebaistejšie presadzovať svoj model budúcnosti ako protiváhu Rusku a Číne

Washington 26. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Sergei Mamontov)

Pevná aliancia medzi Ruskom a Čínou je zatiaľ málo pravdepodobná, vzhľadom k ich tradičnému súpereniu, uvádza The New York Times. Avšak, spoločných cieľov má Moskva a Peking stále viac a viac, a to môže čoskoro vytvoriť “novú hrozbu” pre záujmy Západu, uvádza sa v článku

Nedávno uverejnený informačný dokument Pentagonu obsahuje varovanie pred “rastúcou strategickú hrozbou” z Moskvy – najmä pred tým, že ruský prezident Vladimir Putin môže ísť “cestou Nixona” a rozohrať “čínske karty” proti Spojeným štátom, uvádza The New York Times. Ide o stratégiu bývalého amerického prezidenta, ktorý svojich súperov proti sebe vzájomne poštvával, vysvetľuje článok.

“Svetový systém a americký vplyv v ňom, sa obráti hore nohami, ak sa Moskva a Peking ešte viac spoja,” zdôrazňuje profesor školy pre zvyšovanie kvalifikácie dôstojníkov amerického vojenského námorníctva John Arquilla v správe, ktorú pripravil spoločne s pracovníkmi Ministerstva obrany USA a rôznymi odborníkmi.

Až donedávna bolo možné nevenovať osobitnú pozornosť vzťahu medzi Ruskom a Čínou, považovať ich za “manželstvo z rozumu”, ktoré nemá veľký vplyv na americké záujmy, vysvetľujú autori. Avšak, po začatí “sankčnej vojny” medzi Západom a Ruskom nachádzajú čínske a ruské úrady stále viac spoločných záujmov.

Toto zblíženie môže vážne ohroziť Washington, uvádza článok: “Ostro kritizujú demokraciu západného štýlu a nazývajú sa alternatívou k povojnovému vedeniu USA. Teraz sa Čína a Rusko zbližujú ešte viac, a to svedčí o tom, že trvalý systém ich vzájomných vzťahov môže spôsobiť veľké problémy Spojeným štátom.”

Ďalším svedectvom upevnenia vzťahov s Pekingom bolo nedávne stretnutie v Moskve, na ktorom ruský prezident Vladimír Putin poďakoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi za to, že v roku 2018 sa obrat tovarov medzi oboma krajinami zvýšil o 30% v porovnaní s predchádzajúcim rokom a presiahol 100 miliárd dolárov, píše The New York Times.

“Bolo to niečo ako tichá výčitka Amerike, ktorá začala obchodný konflikt s Čínou,” a krátko pred týmto zasadnutím Si Ťin-pching nazval Putina svojim “najlepším a verným priateľom”, uvádza článok.

Na základe výsledkov tohto rokovania Rusko a Čína tiež podpísali viac ako dvadsať dohôd. Okrem toho sa títo prezidenti stretli od roku 2013 viac ako tridsaťkrát, zdôrazňuje The New York Times.

Nedávno Rusko udelilo súhlas s tým, že bude dodávať do Číny svoju najnovšiu vojenskú techniku, ​​vrátane protivzdušných raketových systémov S-400 a stíhačiek SU-35.

Okrem toho už viac ako desať rokov usporadúvajú obe krajiny pravidelné spoločné vojenské cvičenia. Napríklad, vlani na jeseň sa konali vojenské cvičenia na východnej Sibíri, o ktorých Moskva vyhlásila, že boli “najväčšie” za mnohé desaťročia a majú sa konať spoločné pravidelné manévre aj v budúcnosti, uvádza autor.

Okrem toho rozsiahle topenie ľadu vytvára nové príležitosti pre prieskum ropy a zemného plynu na severe. V tomto ohľade vedci z oboch krajín nedávno súhlasili s otvorením spoločného arktického výskumného centra, uvádza sa v článku.

Rusko a Čína tiež začali vyvíjať oveľa aktívnejšiu činnosť, ako predtým na Blízkom východe, kde sa Rusko snaží obnoviť svoje vedúce postavenie a Čína usilovne rozvíja vzťahy s dodávateľmi energie, napríklad s Iránom, uvádza autor. Okrem toho často zhodne “hlasujú” v OSN a zaujímajú zhodné stanovisko k Iránu a Severnej Kórey, píše The New York Times.

Nie je náhoda, že v nedávnych správach Pentagonu a Centra pre strategické a medzinárodné štúdie sa objavilo varovanie, že Spojené štáty a ich spojenci “nie dosť operatívne” čelia úsiliu Ruska a Číny, ktoré sa snažia destabilizovať situáciu pomocou taktiky “šedých zón”, uvádza sa v článku. Táto taktika vylučuje priame vojenské strety, ale predpokladá použitie opatrení politického a ekonomického donútenia, ako aj použitie “bábkových síl”, dezinformácií, kybernetických operácií a zásahov k blokovaniu práce amerických satelitov, vysvetľuje autor.

Vo svojom februárovom prejave prezident Putin vyjadril presvedčenie, že vzťahy s Čínou “pomôžu posilniť bezpečnosť a rozkvet Ruska”. Je to zvlášť aktuálne pri prepojovaní plánov euroázijskej hospodárskej únie s ambicióznou čínskou iniciatívou Jeden pás – jedna cesta, ktorej cieľom je spojiť Čínu s Áziou, Afrikou a Európou v rámci grandiózneho infraštruktúrneho programu,” uvádza The New York Times.

Vzhľadom na tieto predpovede o smeroch vývoja hospodárskych, vojenských a technických vzťahov, ako aj “autoritárskeho modelu štátnej správy” v Číne a Rusku, budú tieto krajiny z dlhodobého hľadiska predstavovať “ešte vážnejšie nebezpečenstvo” pre Ameriku a jej ciele, varuje autor.

Podľa jeho názoru to znamená, že snaha prezidenta Trumpa zlepšiť a posilniť vzťahy s Ruskom, aby ho “odtrhol” od Číny, je strategicky odôvodnená.

Trump však často koná trochu hrubo a nešikovne, niekedy dokonca “na úkor amerických záujmov a hodnôt”, čo by nemalo byť, zdôrazňuje článok: “Amerika by sa nemala snažiť zlepšovať vzťahy s konkurenčnou krajinou a ignorovať jej negatívny vplyv na americkú demokraciu. Avšak, aj v rokoch studenej vojny USA a Sovietsky zväz často dosahovali úspechy v určitých oblastiach svojich vzájomných vzťahov a zostali v stave konfliktu v iných otázkach.”

Autor sa domnieva, že Rusko a USA môžu naďalej rozvíjať spoluprácu, predovšetkým vo vesmíre. USA už totiž vysielajú svojich astronautov na Medzinárodnú kozmickú stanicu ruskými raketami, uvádza sa v článku. Môžu tiež naďalej spolupracovať v Arktíde ako členovia Arktickej rady, ktorá uzatvára právne záväzné dohody o pátracích a záchranných operáciách a likvidácii následkov úniku ropy. Nehovoriac už o tom, že Moskva a Washington by mohli obnoviť spoluprácu v oblasti kontroly zbrojenia, predovšetkým “predĺžením platnosti zmluvy START III”, uvádza sa v článku.

Zároveň je však spojenectvo medzi týmito dvoma krajinami nepravdepodobné, predpokladá The New York Times, pretože historicky boli Rusko a Čína rozdelené vojnami a ideologickým súperením.

Dokonca aj teraz bojujú za sféry vplyvu vo východnej a strednej Ázii aj v Arktíde, zdôrazňuje článok: “Vzhľadom na rôzne vývojové trajektórie bude pre tieto krajiny ťažké vytvoriť alianciu. Čína je rastúcou veľmocou a dominantným partnerom a Rusko upadá. Čína má druhú najväčšiu ekonomiku na svete, Rusko nie je ani v prvej desiatke.”

Tieto krajiny však môžu mať stále viac spoločných cieľov, a potom táto aliancia “vytvorí novú hrozbu pre záujmy Západu”, varuje autor.

Podľa jeho názoru musí Amerika, aby čelila tejto hrozbe, “zjednotiť svojich demokratických spojencov a nie mlátiť ich po hlave”. Okrem toho musia Spojené štáty “sebavedomejšie presadzovať svoju vlastnú víziu budúcnosti po celom svete”, svoj vlastný politický a ekonomický model, uzatvára The New York Times.