Istanbul 12. augusta (TASR,HSP/Foto:TASR)
USA si prajú bezletovú zónu
Spojené štáty a Turecko dnes oznámili, že plánujú zintenzívniť podporu sýrskym rebelom. Medzi zvažovanými opatreniami je aj možnosť vytvorenia bezletových zón v Sýrii. Vyhlásila to americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová po rokovaniach so šéfom tureckej diplomacie Ahmetom Davutoglom v Istanbule.
Chýba im mandát OSN
Na takúto bezletovú zónu však USA ani Turecko nemajú mandát OSN. V tomto prípade Rusko a Čína zaujali jasný postoj a hlasovali proti zásahu v Sýrii aj proti sankciám. USA by radi zopakovali Lýbijský scenár, vybombardovali celú krajinu, zničili infraštruktúru a tak pomohli rebelom dostať sa k moci. V situácii, keď nemajú mandát OSN by však šlo o flagrantné porušenie medzinárodného práva.
Sýria už 17 mesiacov bojuje prevažne proti v zahraničí zverbovaným rebelom. Na strane rebelov bojujú žoldnieri takmer zo všetkých arabských krajín, ale aj z Kosova či Albánska. Prevažná časť armády však je zatiaľ verná Asádovi. Sýrska armáda je aj dobre vyzbrojená. Okrem iných lietadiel vlastní aj 42 modernizovaných stíhačiek Mig-29, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné americkým F-18 Hornet, navyše ako jedna z mála krajín sveta s výnimkou bývalých sovietskych republík disponuje aj mimoriadne účinným protilietadlovým systémom SS-300 ruskej výroby.
V mnohých ohľadoch by bola Sýria protivníkom zdatnejším než Líbya a Irak dokopy a vojenský experti odhadujú, že Američania by museli použiť lietadlá zo štyroch lietadlových lodí, aby získali nad Sýriou prevahu. Zapojenie Turecka do konfliktu by viedlo ešte k tragickejším následkom než zostrelenie niekoľkých desiatok amerických lietadiel. Ku občianskej by pribudla aj medzištátna vojna a v tejto situácii by pravdepodobne Asad neváhal vytiahnuť kurdskú kartu a destabilizovať aj turecké územie, navyše by bola stále prítomná hrozba, že sýrske lietadlá by v odpovedi na turecké bombardovanie doniesli nad turecké mestá aj bomby plnené chemickými zbraňami.
Vyzbrojovanie rebelov sa zintenzívni
Oficiálne zbrane sýrskym rebelom poskytujú Saudská Arábia a Katar. Kto stojí v skutočnosti za touto “pomocou” nie je známe. Spojené štáty a Británia v posledných týždňoch avizovali zintenzívnenie nevojenskej pomoci pre odporcov Asada.
Clintonovej vyjadrenie odznelo v období prehlbovania sýrskeho konfliktu. Prudké boje pokračujú v najväčšom meste Aleppo, kde jednotky verné prezidentovi Bašárovi Asadovi v niektorých oblastiach zatlačili vzbúrencov. Jednotky rebelov si treba predstaviť ako ľahko ozbrojených žoldnierov zo zahraničia, ktorí sa premiestňujú rýchlo do miest, kde je odpor regulárnej armády práve najmenší.
Zrážky prepukli dnes aj v samotnom centre metropoly Damask v blízkosti sídla sýrskej centrálnej banky. V noci nadnes došlo k ozbrojeným potýčkam medzi sýrskymi a jordánskymi jednotkami v hraničnom pásme medzi oboma krajinami, čo posilnilo obavy z rozšírenia konfliktu za hranice Sýrie.
USA chcú rebelov riadiť priamo
Clintonová v Istanbule uviedla, že Washington a Ankara chcú vyvinúť spoločný systém operačného plánovania na podporu sýrskych rebelov, do ktorého by sa mali zapojiť tajné služby a armády oboch krajín. Na strane rebelov bojujú viaceré či už etnické, kmeňové alebo náboženské frakcie. Preto je opozícia voči Asádovi značne roztrieštená a nedokáže koordinovať svoje akcie a ujednotiť svoj postup.
Na stretnutí sýrskej opozície v Egypte si dali po ústach Arabi s Kurdmi. Rokovania skončili hromadnou bitkou a rebeli neboli schopní ani vydať spoločné stanovisko. Preto sa USA snažia prebrať velenie a z Turecka riadiť tieto roztrieštené sily.
Vytvorenie bezletovej zóny treba starostlivo zvážiť
Americká ministerka pripustila, že medzi zvažovanými možnosťami je vytvorenie bezletovej zóny nad územím ovládaným rebelmi. Clintonová i Davutoglu však zdôraznili v tejto otázke potrebu dôkladnejších analýz, takže prípadné rozhodnutie vo veci nie je záležitosťou najbližšej budúcnosti. Dôležité je najmä analyzovať postoj a odhodlanie Ruska zastať sa svojho blízkovýchodného spojenca. Budú Rusi ochotní pomôcť aj priamymi vojenskými dodávkami sýrskej vláde, či dokonca zvážia možnosť vstúpiť do konfliktu otvorene? Tieto otázky je potrebné správne odhadnúť, aby z regionálneho konfliktu nebola tretia svetová vojna.
Turecký minister v tejto súvislosti konštatoval, že zahraničie musí podniknúť rozhodujúce kroky na riešenie humanitárnych kríz v Aleppe a ďalších oblastiach Sýrie.
Bezletové zóny a letecká kampaň NATO v Líbyi vlani pomohli tamojším povstalcom zvrhnúť režim dlhoročného vodcu Muammara Kaddáfího. Západ sa však doteraz zdráhal pripustiť možnosť opakovania líbyjského scenára aj v prípade Sýrie.
Šéf BMD si myslí, že Asadová armáda je v rozklade
Šéf nemeckej spravodajskej služby BND Gerhard Schindler dnes vyslovil presvedčenie, že Asadov režim je už tesne pred kolapsom. Sýrsku armádu podľa neho decimujú nielen veľké straty, ale hromadné prebehnutia vojakov na stranu povstalcov. Za 17 mesiacov konfliktu 320-tisícová armáda podľa Schindlera stratila už okolo 50.000 vojakov.