Z byzantskej baziliky Hagia Sofia sa zrejme stane mešita. UNESCO varuje Turecko pred týmto krokom

Paríž 10. júla 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Emrah Gurel)

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v piatok varovala Turecko pred premenou múzea byzantskej éry v Istanbule na mešitu a pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vyzvala na dialóg. Informovala o tom agentúra AFP

Múzeom je bývalá byzantská bazilika Hagia Sofia (Chrám Božej múdrosti), ktorá sa nachádza v Istanbule, je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Turecku.

Hovorkyňa UNESCO v tejto súvislosti Turecko upozornila, že “tento zápis znamená aj množstvo záväzkov a právnych povinností,” uviedla hovorkyňa UNESCO.

Z týchto záväzkov vyplýva, že štát musí zabezpečiť, aby žiadna zmena neovplyvnila výnimočnú univerzálnu hodnotu majetku zapísaného do zoznamu UNESCO na jeho území, uviedla hovorkyňa.

Upozornila tiež, že akákoľvek zmena si vyžaduje predchádzajúce oznámenie vedeniu UNESCO a prípadné preskúmanie jeho Výborom pre svetové dedičstvo.

Hovorkyňa pripomenula, že Hagia Sofia bola do zoznamu zapísaná ako múzeum. Dodala, že tento fakt vedenie UNESCO opakovane Turecku pripomínalo.

“Vyzývame turecké orgány, aby začali dialóg pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré by mohlo oslabiť univerzálnu hodnotu lokality,” uviedla hovorkyňa.

Dodala, že UNESCO tlmočilo tento postoj vo štvrtok aj tureckému veľvyslancovi pri UNESCO.

Podnetom, ktorý má viesť k premene pravoslávneho chrámu Hagia Sofia na mešitu, sa v poslednom období zaoberá najvyšší správny súd Turecka – Štátna rada. Podnet podala turecká mimovládna organizácia a podporil ho aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Rozhodnutie v tejto záležitosti by malo padnúť práve tento piatok.

Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n.l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.

Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopolu osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia, za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.

Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola “veľkou chybou”.

Snahy zmeniť múzeum na mešitu vyvolali veľkú nevôľu v kresťanskom svete, najmä pravoslávnom.

Napätie nastalo v prvom rade vo vzťahoch medzi Tureckom a Gréckom, ktoré sú historickými nepriateľmi a neistými spojencami v rámci NATO. Kauza Hagie Sofie sa však stala diskutovanou témou aj medzi Tureckom s Ruskom, ktoré je v posledných rokoch čoraz významnejším partnerom vlády v Ankare. Aj Moskva však Turecko vyzvala, aby status súčasnej katedrály nemenilo.