Scholz pristál vo Washingtone, odišiel do Bieleho domu a v Oválnej pracovni ho prijal prezident Biden na vyše hodinový rozhovor. Neboli prítomní žiadni asistenti. Potom odletel späť do Berlína.

Agentúra Associated Press záhadne informovala: “Či sa dosiahli nejaké dohody alebo plány, Biely dom nehovoril.” Scholz pri odchode z Berlína trval na tom, že on a Biden “chcú hovoriť priamo medzi sebou”. Scholz spomenul “globálnu situáciu, v ktorej sa veci stali veľmi zložitými”. Povedal: “Je dôležité, aby takíto blízki priatelia mohli o všetkých týchto otázkach hovoriť spoločne a nepretržite.”

V oficiálnom čítaní zo stretnutia sa uvádza, že obaja lídri diskutovali o vojne na Ukrajine a “vymenili si názory na ďalšie globálne otázky”.

V poznámkach pred stretnutím Biden nadšene privítal Scholza a ocenil jeho “silné a stabilné vedenie”. Scholz krátko reagoval, že “tento rok je veľmi, veľmi dôležitý, pretože Rusko napadlo Ukrajinu a predstavuje veľmi nebezpečnú hrozbu pre mier”. Optikou čítania Bieleho domu obaja lídri “zopakovali svoj záväzok uložiť Rusku náklady za jeho agresiu tak dlho, ako to bude potrebné”.

Scholzova kvapka do Oválnej pracovne prišla v rozhodujúcom momente ukrajinského konfliktu. Rusko prevzalo iniciatívu v kampani v Donbase a jeho jarná ofenzíva sa môže začať v najbližších týždňoch. Ukrajinská armáda dostala ťažký úder a prežitie krajiny je takmer úplne závislé od západných finančných dotácií a vojenskej pomoci.

Najdôležitejšie je, že západní podporovatelia Kyjeva si už nie sú istí jeho schopnosťou získať späť celé územie pod ruskou kontrolou – zhruba pätinu niekdajšej Ukrajiny. Za všetkou rétorikou sa v mysliach Západu začína presadzovať aj zakorenené presvedčenie, že bremeno vojnového úsilia nebude dlho udržateľné, ak sa konflikt predĺži do neurčitej budúcnosti.

Podpora Ukrajiny v západnej verejnej mienke klesá. Z nového prieskumu Centra pre výskum verejných záležitostí agentúry Associated Press-NORC vyplýva, že zatiaľ čo 19 % Američanov dôveruje Bidenovým schopnostiam zvládnuť situáciu na Ukrajine, 37 % hovorí, že mu dôveruje len čiastočne a 43 % nemá takmer žiadnu dôveru.

Drvivá väčšina dospelých vrátane väčšiny demokratov si neželá, aby sa Biden v roku 2024 uchádzal o prezidentský úrad. Mnohí tiež vyjadrujú malú dôveru v jeho schopnosti.

Scholzovo stretnutie medzi štyrmi očami s Bidenom sa uskutočnilo len týždeň po jeho triumfálnej tajnej ceste do Kyjeva pri príležitosti prvého výročia vojny. V skutočnosti sa prejav jednoty Západu s Ukrajinou, ktorý Biden deklaruje, vyčerpáva na pozadí napätia v transatlantickej aliancii a rastúceho pocitu skľúčenosti, že vojna nemá konca.

Podstatou veci je, že konflikt na Ukrajine rozbil existujúcu bezpečnostnú architektúru Európy. Nemecko, európska veľmoc, je vážne zasiahnuté. Nemeckí voliči sú čoraz skeptickejší voči prístupu Západu k vojne. V Nemecku sa živo diskutuje o zisteniach renomovaného amerického novinára Seymoura Hersha týkajúcich sa sabotáže plynovodu Nord Stream.

Po Scholzovom návrate do Berlína v sobotu Sevim Dagdelen, predseda strany Ľavica – od roku 2005 štvornásobný poslanec – označil sabotáž Severného prúdu za teroristický útok a dodal, že nemecká vláda je povinná prípad preskúmať a nájsť vinníka.

Ak bol Scholz zasvätený do Bidenovho plánu zničiť Nord Stream, znamená to akt tajnej dohody. Hlavný nemecký národný strategický majetok vlastnený v spoločnom podniku s Ruskom bol zničený, čo vážne poškodilo hospodárstvo krajiny a malo vplyv na desiatky miliónov pracovných miest, pričom bolo ohrozených mnoho životov.

Nemecko muselo za plyn zaplatiť desaťnásobok trhovej ceny, aby posilnilo svoje zásoby. Európa sa dostala do pasce vysokej závislosti od dovozu energie z USA. USA sú hlavným príjemcom energetickej krízy v Európe a jej následnej “deindustrializácie” a “vyprázdňovania priemyslu”. Zdá sa, že hlboká recesia v Nemecku je nevyhnutná. Táto atmosféra predpovedá nemeckej vláde hrozivé dôsledky, keďže sa blížia voľby do Bundestagu v roku 2025.

Dva dni po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine Scholz vo svojom slávnom prejave “Zeitenwende” v Bundestagu prisľúbil, že Nemecko, ktoré sa dlho obávalo militarizácie, podnikne kroky na zvýšenie výdavkov na obranu. Wolfgang Schmidt, Scholzov šéf štábu a dlhoročný priateľ, však tento týždeň priznal, že rozpočtová kríza pravdepodobne zabráni Berlínu splniť sľub o zvýšení výdavkov na obranu. “Musíme byť v tomto smere úprimní,” povedal pre Wall Street Journal. “Ambície a realita sa rozchádzajú.”

Situáciu ešte viac komplikuje vznikajúci rozkol v Európe v otázke spôsobu ukončenia vojny. Kým staroeurópski predstavitelia vrátane Scholza naliehajú na mierové rokovania už teraz, rusofóbne východoeurópske a pobaltské vedenie žiada porážku Ruska a zmenu režimu v Moskve. Podľa Politico musel Biden bukureštskej deviatke, s ktorou sa stretol vo Varšave po svojej ceste do Kyjeva, pripomenúť, že cieľom vojny nie je odstrániť režim pod Putinovým vedením.

V Európe medzitým narastá frustrácia z toho, že kontinent sa ocitol v slepej uličke. Nedostatok európskej súdržnosti doteraz poskytoval USA politický priestor na rozdeľovanie a vládnutie. Ak sa však Európa dnes nachádza v podriadenom postavení, musí za to niesť aj časť viny. Doterajšia neschopnosť Európy definovať vlastné kľúčové záujmy oslabila jej vnútornú súdržnosť, pričom nedostatok vnútornej súdržnosti ju odsúdil na subalternú úlohu.

Európska strategická autonómia sa tak stala bezvýznamnou rečou. Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň povedal, že najdôležitejším poznatkom tejto vojny je, že “Európa sa stiahla z diskusie”.

“V rozhodnutiach prijatých v Bruseli rozpoznávam častejšie americké záujmy ako európske,” dodal a zároveň zdôraznil, že dnes vo vojne, ktorá prebieha v Európe, “majú posledné slovo Američania”.

Vypúšťanie mačky

Vstúpi Sunak. V prevládajúcej zložitej situácii nie je nikto lepší ako britský premiér Sunak, kto by mohol takpovediac zazvoniť na mačku. Británia má bezchybné referencie ako dôveryhodný priateľ ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského a Sunak zdedil dedičstvo, ktoré po sebe zanechali jeho zdiskreditovaní predchodcovia Boris Johnson a Lis Truss.

A čo je dôležitejšie, tento erudovaný, mladý premiér má chuť ísť do toho. Sunak nikdy nebol horlivým zástancom brexitu – a nie je ani bezduchým rusofóbom. Svoj kompas nastavil tak, aby navigoval Britániu smerom k pokojnejším vodám, čo si vyžaduje zmierenie s EÚ, ktoré pomôže hospodárskemu oživeniu Spojeného kráľovstva, a dúfa, že povedie konzervatívcov do budúcoročných parlamentných volieb so solídnymi výsledkami vo funkcii. Prekročenie právomocí na Ukrajine nemôže riskovať. Bodka.

Preto práve Sunak minulý mesiac vyslovil lákavú myšlienku zaradiť Ukrajinu na program júnového summitu NATO v Madride ponuku Zelenskému prerokovať balík stimulov, ktoré by Kyjevu umožnili oveľa širší prístup k modernej vojenskej technike a presvedčili ukrajinského lídra, aby realisticky pokračoval v mierových rozhovoroch s Moskvou, vzhľadom na prehlbujúce sa súkromné pochybnosti politikov v Londýne, Paríži a Berlíne o trajektórii vojny a niterné presvedčenie, že Západ môže pomôcť udržať vojnové úsilie len tak dlho.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a kancelár Scholz sú na rovnakej vlne ako Sunak. Bidenova administratíva je v obraze, ale Zelenskyj sa nedá odbiť a možno bude potrebný bezpečnostný pakt NATO, okrem toho, že sa na palubu dostanú ohniví “Noví Európania” z východnej Európy a Pobaltia.

Dobré je, že Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko sú v tom spoločne. Cesta pred nimi je však dlhá a kľukatá. Pre Putina bude základom, že žiadne členstvo Ukrajiny v NATO nebude a treba brať do úvahy realitu. V zásade by však mierové rozhovory ospravedlnili zmysel ruskej špeciálnej vojenskej operácie, ktorej cieľom bolo prinútiť Západ rokovať o rozširovaní NATO.

Agentúra AP uviedla, že po skončení stretnutia medzi štyrmi očami v Oválnej pracovni Biden a Scholz prešli cez halu do Rooseveltovej miestnosti, kde sa americkí a nemeckí predstavitelia stretávali. Biden zrejme žartoval, že obaja lídri vyriešili všetky problémy sveta sami. To pôsobí pozitívne.