Správy z Ukrajiny čoraz viac pripomínajú vojnové správy. Neprejde ani jeden deň. aby niekto na Ukrajine nevybuchol, nezastrelili ho alebo neumlátili k smrti. Dňa 30. októbra 2017 neznámi páchatelia rozstrieľali v aute manželku veliteľa čečenských bojovníkov z práporu Džochara Dudajeva – Aminu Okuevu, jej manžel utrpel ťažké zranenia. Niekoľko dní pred tým niekto spáchal atentát na poslanca ukrajinskej Radikálnej strany  banderovca Igora Mosijčuka. Člen Mosijčukovej ochranky zahynul, sám Mosijčuk utrpel ťažké zranenia, nenachádza sa však v ohrození života.

Dňa 2. novembra 2017 umlátili v Severodonecku Porošenkovho priateľa a hlavu frakcie “Blok Petra Porošenka”, v ten istý deň v Kyjeve niekto zaútočil na reštauráciu a takisto výbuch na svadbe priniesol smrť a zranenia mnohým svadobčanom. Dňa 3. novembra 2017 zatkli ukrajinskí policajti bývalého príslušníka ATO, ktorý sa v opitosti vyhrážal civilistom ručným granátom a na záver večera neznámi páchatelia vyhodili do vzduchu automobil v centre Kyjeva.

A to je len malá časť správ, ktorá poukazuje na to, že Kyjev sa ponára do kriminálneho marazmu. Pritom oficiálne kruhy na Ukrajine veľkú časť jednoduchých kriminálnych útokov ani neuvádzajú, aby v spoločnosti nevznikla panika. Vďaka zóne ATO sa na Ukrajine rozmohol čierny trh so zbraňami, vďaka ktorému sa Ukrajina premenila na bojové pole. A to ešte nesmieme zabúdať na vojnu, ktorá vypukla medzi predstaviteľmi kyjevskej chunty – medzi Porošenkom a Avakovom, o konflikte so Saakašvilim, ktorý Porošenko doposiaľ nedokázal úspešne vyriešiť.

Hlavný problém Ukrajiny spočíva v tom, že jej súčasná vládna garnitúra nie je politickou elitou, ale len politickou bábkou v rukách Američanov. Na Ukrajine sa šíri chaos vo všetkých rovinách a tento chaos sa začína synchronizovať, čo vyvolá s určitosťou obrovský politický a sociálny výbuch. Ukrajina sa ponára čoraz hlbšie  do občianskej vojny a epicentrum vojny sa úspešne presúva od hranice s Doneckom a Luhanskom do samého srdca ukrajinskej chunty, do Kyjeva a do ďalších veľkých miest. Bojová línia už dnes prechádza ulicami ukrajinských miest a ohrozuje obydlia obyvateľov.

O tom, že sa situácia na Ukrajine bude čoraz viac zhoršovať naznačuje celý rad nedávnych udalostí, či nových faktorov v zahraničnej politike.  Ukrajina čoraz viac zlyháva aj v oblasti vlastnej zahraničnej politiky. Nejde len o politický amaterizmus ukrajinského ministra zahraničných vecí Petra Klimkina, ale najmä o zosilnenie neobanderovských vplyvov v ukrajinskom politickom priestore, ktoré so sebou prinášajú problémy s Poľskom či Maďarskom. Túto politiku čoraz drzejšie presadzujú neobanderovci, ktorí sa v Kyjeve dostali k moci a ktorí začínajú byť neprijateľní pre Európu.

Po prevalení sa škandálu o vzdelávaní, ktorý je v totálnom rozpore so zákonmi civilizovaných krajín, pretože odmieta práva menšín (nielen ruskej, ale aj maďarskej, poľskej či rumunskej) vzdelávať sa vo vlastnom jazyku, prišlo k formovaniu tlaku voči Kyjevu zo strany Rumunska (rumunský prezident odmietol návštevu Kyjeva), Maďarska (Maďari už kontrolujú situáciu v Zakarpatsku, kde žijú najmä Maďari a Rusíni) a Poľska, ktoré otvorene útočí na ukrajinskú vládu kvôli neobanderovským aktivitám. Maďari zašli dokonca tak ďaleko, že zablokovali decembrový summit Ukrajina – NATO a dokonca nastolili otázku potreby zrušenia Dohody o asociácii Ukrajiny a EÚ.

Amaterizmus ukrajinských diplomatov sa prejavil aj v ďalšom diplomatickom škandále, pri ktorom ukrajinskí diplomati obvinili Srbsko z blízkych vzťahov s Ruskom. Na to im Srbsko uviedlo, že takéto vyhlásenia považuje za neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí Srbska. Srbi si predvolali ukrajinského diplomata a predložili mu protestnú nótu, na čo Kyjev reagoval hystericky odvolaním svojho veľvyslanca do Kyjeva na konzultácie.

Momentálne existuje čoraz viac dôkazov svedčiacich o tom, že Moskva a Washington môžu uzavrieť dohodu o Ukrajine bez toho, aby do nej zaangažovali samotný Kyjev. Kurt Volker opísal ako zaujímavý ruský návrh na rozmiestnenie mierovej misie na Donbase a Kyjev podľa Volkera nemá ponúkať alternatívne riešenia. Do riešenia situácie s Ukrajinou sú zainteresovaní aj Francúzi a Rusi, názor Ukrajincov nikoho nezaujíma. Američania takisto uviedli, že nebudú situáciu s Krymom spájať so situáciou na Donbase. Ak bude možné dosiahnuť pokrok na Donbase, treba ho zabezpečiť a nespájať tento problém s problematikou riešenia krymskej otázky.

Volker takisto uviedol, že Západ je pripravený na proporcionálne zmierňovanie sankcií v súvislosti s implementáciou Minských dohôd. Američania menia svoj postoj k riešeniu vývoja na Ukrajine. Netreba zabúdať ani na to, že Gazprom dokončuje výstavbu pobrežných častí plynovodov Turkish Stream v Rusku a Turecku a úspešne pokračujú aj aktivity South Stream Transport  BV (dcérska spoločnosť Gazpromu). Ruská a turecká spolupráca symbolizuje zvýšenie hospodárskych aktivít medzi oboma krajinami. Rusko teda úspešne pracuje na projektoch, (Turkish Stream a South Stream na juhu a Nord Stream-2), ktorými sa bude dodávať ruský plyn priamo do Nemecka.

Aktivity amerických a bruselských elít, spojených s bývalou americkou clintonovskou a obamovskou elitou a ktoré sa snažia blokovať Nord Stream či South Stream a ktoré tvrdo bojujú s administratívou súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa, majú čoraz viac problémov pri presadzovaní svojich predstáv. Pre tieto americké politické elity je úspech Ruska a jeho dodávky plynu do Európy porážkou, pretože to znamená, že Európa sa vymaňuje spod amerického diktátu. Zmluvy, ktoré dňa 24. 4. 2017 podpísali s Gazpromom európske energetické spoločnosti Engie, OMV, Royal Dutch Shell, Unipel a Wintershall znamenajú priamu účasť týchto spoločností na výstavbe nového transeurópskeho energetického prúdu a Američania už nemajú veľa možností, ako tento projekt prekaziť.

Vytvorenie Nord Stream a South Stream znamená koniec tranzitu ruského plynu na Ukrajinu. Rusko teda už pomaly môže bezpečne uzavrieť hranicu s Ukrajinou, recipročne zaviesť víza a zaviesť rôzne ekonomické a politické donucovacie opatrenia voči Ukrajine. Samozrejme tieto aktivity budú znamenať totálny koniec neobanderovskej chunty v Kyjeve. Tá sa už teraz otriasa vo výbuchoch sociálnej a politickej krízy, ktoré na Ukrajine prerastá do otvoreného násilia.

V týchto podmienkach je už aj pre Bielorusko výhodné začať budovať aktívne vzťahy s politickými predstaviteľmi Donecka a Luhanska, pretože kontakty so súčasným kyjevským režimom diskreditujú bieloruské politické elity nielen v očiach ruského obyvateľstva, ale aj v očiach politických a ekonomických elít Ruska. Zatiaľ ešte oficiálny Minsk udržiava s Kyjevom užšie vzťahy, napriek skutočnosti, že v Luhansku a Donecku umierajú civilisti, ostreľovaní ukrajinskými silovými zložkami. Tento bieloruský obchod stojí na krvi tej časti obyvateľov bývalej Ukrajiny, ktorí sa rozhodli v prospech ruského sveta a teraz každý deň, napriek všetkému, svoje rozhodnutie bránia so zbraňou v ruke.

Jurij Barančik