Zdá sa, že by sa už nikto nečudoval ani tomu, keby už teraz v utorok, pri najbližšej príležitosti, keď sa poslanci zídu, sa tento cirkus definitívne rozpadol a museli by prísť na rad predčasné voľby. Tie už zrejme okrem Igora, jeho igorantov a ešte niekoľkých viac či menej bezprízorných poslaneckých duší chce úplne každý (a áno, zabudol som ešte na pani prezidentovú a veľvyslanectvo).

Ak doteraz bolo vládnutie tejto junty jedným veľkým chaosom, tak teraz to bude chaos na druhú. Nikto nevedel ako dopadne odvolávanie a čo potom vlastne bude, kto bude vo vláde a či nepadne vláda, a tento stav pretrváva. Správanie a vyjadrenia poslancov Národnej rady svedčia o tom, že dokonca ani niektorí z nich vlastne nevedia aké alternatívy sú na stole a čo sa má diať. Vzťahy v bývalej koalícii sú napäté ešte viac ako inokedy (predstavte si toto!) a málokto pochybuje o tom, že si navzájom budú robiť rôzne obštrukcie a naschvály.

Tak napríklad tá vec s návrhmi ústavného zákona, ktorý by mal umožniť skrátenie volebného obdobia. V parlamente sú momentálne dva návrhy, lenže je otázne či sa vôbec niektorý dostane ďalej ako do druhého čítania. Ten prvý totiž predložil nezaradený poslanec Tomáš Taraba, predseda strany Život – národná strana a SaS sa nechystá ho podporiť, najmä nie potom, ako im Tarabovci svojím hlasovaním pri odvolávaní Matoviča v podstate pokazili hru.

„My sa s fašistami nebavíme a o Tarabovom návrhu už vôbec. OĽaNO vytvára dymovú clonu, lebo s nimi majú dohodu a chcú to hodiť na nás,“ povedal pre Pravdu poslanec SaS Juraj Krúpa. (Mimochodom, je to pekná formulácia: „nebavíme sa s nimi, a o ich návrhu už vôbec nie“. Neviem ako vy čitatelia, ale autor týchto riadkov z vyjadrenia poslanca Krúpu, ktorý ešte nedávno bol v OĽaNO, ale prebehol do SaS, má akýsi neurčitý dojem, že tá zásadovosť „nebaviť sa s fašistami“ by mohla eventuálne mať aj drobné trhliny…)

No a potom je tu ešte druhý návrh. Ten predložil poslanec strany Sme rodina Miloš Svrček a s ním je zase ten problém, že Kollár a spol. sú viazaní koaličnou zmluvou a môže sa stať, že Matovič nedovolí, aby sa o tomto návrhu hlasovalo – už dávnejšie to totiž avizoval.

Koaličné aj menej koaličné zoskupenia sa teda navzájom vydierajú a blokujú, pričom viacerí politológovia tvrdia, že ak by žiadna novela ústavného zákona o skrátení volebného obdobia neprešla, skomplikovalo by to možnosť konania predčasných volieb.

Lenže na druhej strane, väčšina parlamentu teraz už chce, aby sa krížová (krízová) cesta nešťastnej éry Matovičizmu-Hegerizmu konečne už skončila – a momentálne už to vyzerá tak, že skôr alebo neskôr to ostatní môžu skalnému zvyšku koalície znepríjemniť natoľko, že byvol menšinovej koalície pod toľkými údermi nakoniec kľakne.

Zaujímavá je aktivita Tomáša Tarabu, ktorý sa stal v parlamente dosť dôležitým hýbateľom udalostí. Veľkú hru rozohral už pri odvolávaní Igora Matoviča (písali sme o tom napríklad tu) a v tejto hre zrejme bude pokračovať. Počas odvolávania Matoviča mu do druhého čítania prešli tri návrhy zákonov, čo je tiež náznak toho, čo s hnevom tvrdia ostatní opoziční poslanci: že traja „tarabovci“ (Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa) už v podstate sú neformálnou súčasťou koalície.

A tá ich bude v najbližšom čase potrebovať ako soľ, pretože pre menšinovú koalíciu sú tarabovci práve tými rozhodujúcimi hlasmi tvoriacimi väčšinu. Čoskoro by sa malo hlasovať o najdôležitejšom zákone roka, o štátnom rozpočte na budúci rok, a to bude kľúčový moment, ktorý rozhodne o prežití či páde koalície. Návrh rozpočtu sa zatiaľ nedostal ani do druhého čítania, pretože opozícia zablokovala parlament. Pokračovať sa má v utorok 11. októbra, ale zatiaľ to nevyzerá, že by rozpočet prešiel.

Predseda SaS Richard Sulík tvrdí, že Národnú radu pomohli zablokovať, lebo návrh zákona o štátnom rozpočte je urobený „diletantsky“. Skutočný problém, a to vadí aj ostatným stranám a poslancom v opozícii, je v tom, že si v tom návrhu Matovič z budúceho rozpočtu už dopredu „rezervoval“ 1,5 miliardy eur na míňanie bez toho, aby musel byť rozpočet schválený. Jeho postoj sa dá svojím spôsobom dá chápať, je to pokus zariadiť veci tak, aby menšinová koalícia nemusela ísť do predčasných volieb, ale aby mohla v rozpočtovom provizóriu nejako zúfalo „prežiť“ (ale ako dlho?) aj bez schválenia rozpočtu.

Lenže ostatní sa proti tomuto banditskému prístupu búria. „Tak, ako je to teraz napísané, to dáva vlastne bianko šek ministrovi financií urobiť s tými peniazmi, čo len chce,“ hovorí Sulík. Matovič to odôvodňuje tým, že veď on chce len dobre ľuďom, z tých peňazí chce vyplatiť mimoriadne dôchodky (odrazu si spomenul aj na dôchodcov…). Na to však potrebuje z tej sumy len čosi vyše 200 miliónov eur a opozícia dala jasne najavo, že nie sú takí hlúpi, aby mu dali hlasy na ten zvyšok.

Vláda prostredníctvom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka sľubuje, že čoskoro dodá podrobnejší rozpis rôznych bohumilých položiek, ktoré by z tých peňazí chceli financovať, lenže opozícia príliš dobre chápe, že to je iba ďalšia finta ako si chce Matovič predĺžiť vládnutie. „My už poznáme návrhy a prísľuby ministra financií Igora Matoviča a ja osobne, na základe osobnej skúsenosti, som si takmer istý, že tie čísla by boli nakoniec aj tak pozmenené,“ povedal k tomu Sulík.

No skrátka, po úmorných a nechutných naťahovačkách s odvolávaním Matoviča nás v najbližších dňoch čakajú úmorné a nechutné naťahovačky o peniaze. A potom zase o čosi iné, a tak stále dokola, ako sme si už pri tejto garnitúre zvykli. Teda ak náhodou už konečne nezazvoní zvonec a hororu bude koniec. Krajina by si s úľavou vydýchla.

Ivan Lehotský

Súvisiace články: Ako to včera bolo s odvolávaním Matoviča? Kto sa teda s kým dohodol?