„Najväčším problémom nového zákona je, že rada školy prakticky stratila svoj zmysel. Demokracia sa nedá robiť iba akože. Niekto sa bude stretávať a diskutovať a iní budú v skutočnosti rozhodovať. Roky kritizujeme, že nefunkčnosť rád škôl je najmä v tom, že nemajú žiadne rozhodovacie právomoci. Nová úprava ich pripravila aj o priamy vplyv na výberové konanie na riaditeľa,” uviedla komora.

Podľa ministerstva školstva s tvrdením, že „rada školy prakticky stratila svoj zmysel“, nemožno súhlasiť. Ako rezort školstva uviedol v reakcii pre agentúru SITA, medzi cieľmi novej právnej úpravy bolo jednoznačne oddeliť radu školy a výberovú komisiu. Poukázal pri tom, že úlohy oboch orgánov sú odlišné.

„Výberová komisia je orgán zriaďovaný ad hoc na jediný účel, a tým je výber kandidáta na riaditeľa, ktorého navrhuje zriaďovateľovi. Rada školy je na druhej strane stálym orgánom, ktorý „vyjadruje a presadzuje verejné záujmy, záujmy detí, žiakov, ich zákonných zástupcov a zamestnancov školy. Vyjadrovanie a presadzovanie týchto záujmov bolo úlohou rady školy aj podľa doterajšej úpravy. Jej úlohou je prerokúvať základné dokumenty školy a táto úloha bola v rámci nového zákona aj zdôraznená – ide najmä o prerokúvanie školského poriadku a školského vzdelávacieho programu ako dvoch hlavných dokumentov školy,” objasňuje Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Doplnilo, že rada školy i naďalej zohráva úlohu vo výberovom konaní. Členmi výberovej komisie totiž majú byť za radu školy dvaja rodičia, dvaja zamestnanci a dvaja delegáti zriaďovateľa. Medzi týmito zástupcami je predseda rady školy, ktorý zároveň predsedá výberovej komisii. „Navyše, pri výberovej komisii podľa zákona o školskej správe aj pri maximálnom počte 11 členov budú šiesti zástupcovia rady školy predstavovať nadpolovičnú väčšinu členov a pri výberovej komisii s nižším počtom členov to bude viac ako nadpolovičná väčšina výberovej komisie,” dodalo ministerstvo.

Ján Horecký: Školský zákon delí deti na dve kategórie, je diskriminačný

SKU sa kriticky vyjadrila aj k tomu, že rezort školstva zavádza, podľa komory v domnelej participácií, účasť žiakov v rade školy prostredníctvom školských parlamentov alebo priamou voľbou zástupcu. Komora účasť detí v rade školy nepovažuje za správnu. „Jednak preto, že veľa škôl má od demokratických inštitúcií ďaleko a nie je možné hrať sa s deťmi na demokraciu a pritom školu direktívne riadiť tak, že právomoci v škole má riaditeľ a starosta,” uvádza argumentujúc tiež vývinovou psychológiou. Tá u žiakov základných škôl nepredpokladá taký záujem a zrelosť, aby participovali napríklad na pripomienkovaní rozpočtu, školského vzdelávacieho programu či iných strategických rozhodnutiach. „Žiaci potrebujú viac rešpektu na hodinách, otvorenejšiu diskusiu o ich každodennom živote v triede, o pravidlách, ale nie o fungovaní školy ako inštitúcie,” uviedla SKU.

Vyjadrila aj obavy z manipulácie detí, napríklad v prípade návrhu na odvolávanie riaditeľa môže tiež viesť k určitej manipulácii detí. „Hlasovacie právo dieťaťa v rade školy a jeho účasť vo večerných hodinách je aj vecou zákonných zástupcov. Otvára to veľa právnych i odborných otázok,” podotkla. Rezort školstva SKU vyzýva na zvolanie odborného stretnutia k novému zákonu a spoločné doplnenie toho, čo podľa komory predmetnému zákonu chýba, teda posilnenie rady školy, otázka výberových konaní či úprava sporných pasáži.

„Zástupca za žiakov sa podľa novej právnej úpravy už nebude podieľať na výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa, keďže výberová komisia je po novom kreovaná samostatne, jej členmi nie sú všetci členovia rady školy, ale len vybraní zástupcovia, pričom žiak medzi nimi nie je,” zareagovalo ministerstvo.

Doplnilo, že ani nová zákonná úprava nič nemení na tom, že bez ohľadu na to, či ide o plnoletého alebo neplnoletého zástupcu žiakov. Hlasovaním v rade školy sa člen vo všeobecnosti k ničomu nezaväzuje, nič nepodpisuje, ani nenadobúda žiadne práva ani povinnosti. „Navyše, rada školy nebude mať rozhodovacie právomoci (veci prerokúva, resp. sa k veciam vyjadruje),” dodalo MŠVVaM SR.

Neštátne školy čaká trest. Kto neplní verejnú úlohu, príde o peniaze – hovorí Drucker

V prípade stredných škôl sa mení len to, že žiakov bude zastupovať prioritne predseda školského parlamentu a v prípade, ak školský parlament nepôsobí, budú si svojho zástupcu stredoškoláci voliť.

„Teda pre stredné školy naďalej platí, že nie je vylúčené, aby pri 8-ročnom gymnáziu bol zástupcom v rade školy napríklad žiak primy alebo sekundy – v tomto k zmene nedochádza,” objasňuje. V danom nastavení vidí skôr motiváciu pre školy k zriaďovaniu školských parlamentov, členom rady školy by tak bol automaticky jeho predseda. Zástupca žiakov v rade školy bude právne úkony vyplývajúce z členstva vykonávať rovnako ako doposiaľ. „Zmena nastáva pri plnoorganizovaných základných školách, kde doposiaľ v rade školy žiaci zástupcu nemali vôbec. Platí prioritne, že zástupcom má byť predseda školského parlamentu a až v prípade, ak školský parlament v základnej škole nepôsobí, členom je zvolený zástupca žiakov,” uviedol rezort školstva.

Ministerstvo vysvetlilo, že návrh, aby žiaci mali zástupcu v rade školy aj v základnej škole, ktorá poskytuje nižšie stredné vzdelanie, cielil na vytvorenie rovnakého postavenia pre žiakov, ktorí vekovo zodpovedajú žiakom prvého až štvrtého ročníka osemročných gymnázií. Tí totiž už majú možnosť voliť a byť volení. Predísť sa tak má nerovnakému prístupu z dôvodu veku, len na základe toho, či ide o žiaka nižšieho ročníka osemročného gymnázia, alebo vyšších ročníkov základnej školy. „V podobe, akú má ustanovenie vo vyhlásenom znení, bolo predmetom návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V priebehu ďalšieho legislatívneho procesu (rozporové konania, hospodárska a sociálna rada, legislatívna rada vlády, rokovanie Národnej rady SR) nebola v tejto veci vznesená žiadna pripomienka,” uzavrelo MŠVVaM SR.