Všetky akcie, či už jednotlivcov, politických síl alebo vedenia štátov vždy vychádzajú z dvoch základných aspektov. Z toho ako oceňujú svoje akcie a ako vidia akcie svojich súperov. Ruský analytik a profesor politológie Dmitrij Jevstafjev v interview pre Suptnik sformuloval dnešné napätie a vývoj vzťahov medzi Iránom a USA nasledovne: Trumpova administratíva verí, že vnútropolitický stav Iránu nie je monolitný a to odkrýva Američanom zaujímavé perspektívy.
Stratégiu, ktorú sa rozhodli Američania voči Iránu použiť nie je nová. Kopíruje postupy, ktoré použili Američania proti ZSSR na konci 80 rokov, kedy si Američania po prvý krát vyskúšali technológiu farebných revolúcii, ktorá sa skončila (za pomoci zrady vo vnútri ruskej komunistickej strany) rozpadom ZSSR, pádom štátov RVHP a útokom na Juhosláviu, pričom agresia NATO v roku 1999 nebol prvým, ale až posledným krokom americkej agresie. Američania predtým rozbili Juhosláviu pomocou technológii farebnej revolúcie.
Neskôr USA podobným spôsobom zvíťazili v Iraku, čo bolo značne jednoduché, pretože irackí politickí lídri a vysokí dôstojníci v irackej armáde a polícii zradili Saddáma Husajna. Následne si Američania vyskúšali farebné revolúcie v Egypte, Lýbii, Sýrii či Ukrajine. Západ pragmaticky používa postupy, ktoré mu priniesli úspech a teraz sa rozhodol tieto postupy uplatniť voči Iránu.
V prípade Iránu však narážajú Američania na problémy. Za posledných 20 rokov sa prechod od agentúrnej k technologickej rozviedke v Iráne pre USA niesol v znamení výrazného zníženia počtu americkej aktívnej spravodajskej agentúry v Iráne, Iránčania vyhostili množstvo špecialistov, ktorí boli schopní viesť procesy farebnej revolúcie. Problém tkvie však v inom. Pozorovateľ dokáže vidieť presun tankov, nedokáže však vidieť to, čo si myslia tankisti, spoliehať sa na informácie dezertérov nie je úplne najlepšie, pretože ich informácie sú zaujaté a tendenčné. Američania sú momentálne v Iráne v podobnej situácii, dokážu sledovať presuny, dostatok relevantných informácii však nemajú.
Problémy Americkej rozviedky sú zrejmé nielen v Rusku, kde ruská kontrarozviedka privítala s nadšením vyhostenie amerických diplomatov, pretože možnosti Američanov ovplyvňovať dianie v Rusku sa výrazne zmenšili. Oveľa väčšie problémy ako v Rusku majú Američania v Iráne, kde sú americké možnosti veľmi obmedzené. Ak si však všímame negatívne reakcie Európskej Únie na americké odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom, tak vidíme, že Američania sa stretli dokonca so silným odporom zo strany svojiích spojencov, ktorí nechcú na oltár amerických záujmov neustále prinášať finančné obete.
Americké reakcie pripomínajú dnes reakcie ohrdnutej dámy, ktorá sa snaží dokázať svoju hysterickú nadradenosť, pretože si všíma že už nie je stredobodom pozornosti, nedokáže však prijať skutočnosť že ju odsunuli bokom
Alexander Zapolskis