Turecký prezident Erdogan sa prihovára talianskej krajne pravicovej premiérke Giorgii Meloniovej

Bratislava 5. decembra 2022 (HSP/Foto:Twitter,TASR/AP-Roberto Monaldo/LaPresse)

Zdá sa, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a novozvolená talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová nachádzajú nepravdepodobnú spoločnú reč v otázkach týkajúcich sa Afriky a migrácie. Meloniová je poslednou zo zoznamu pevných partnerstiev, ktoré sa Erdogan snaží vybudovať s európskymi krajne pravicovými lídrami, píše Dorian Jones pre portál RFI

Na prvom stretnutí medzi Erdoganom a Meloniovou nechýbali úsmevy a srdečné podanie rúk na okraj stretnutia skupiny G-20 v Indonézii. Napriek jednému z prvých Meloniovej krokov po víťazstve v parlamentných voľbách, v ktorom vyzvala na zmrazenie výstavby mešít v Taliansku.

Spoločný základ

Erdogan sa zároveň pred voľbami, ktoré sa uskutočnia na budúci rok, stavia do pozície obhajcu práv moslimov doma aj v zahraničí. Huseyin Bagci, vedúci Inštitútu pre zahraničnú politiku so sídlom v Ankare, však tvrdí, že taliansky a turecký líder majú veľa spoločného.

“Tayyip Erdogan je islamista a Turek. Meloniová je kresťanka a Talianka. Takže si rozumejú oveľa lepšie,” povedal Bagci.

“Nehovoria o určitých hodnotách, o demokratických hodnotách, hovoria o náboženských hodnotách, hovoria o nacionalistických hodnotách a myslím si, že si budú rozumieť oveľa lepšie ako ostatní,” dodal Bagci.

Jednou z Meloniovej priorít je zastaviť migráciu z Afriky, ktorej veľká časť prichádza cez Líbyu. Okrem toho má Turecko silné väzby s líbyjskou vládou národnej jednoty, čo dáva Erdoganovi dôležitú výhodu pri vyjednávaní.

“Turecko má teraz základňu v západnej Líbyi. Kontroluje všetku kritickú infraštruktúru v západnej Líbyi. A ako viete, západná Líbya je veľmi dôležitým bodom pre obchodovanie s ľuďmi do Európy,” zdôraznila Aya Burweilová, hosťujúca lektorka bezpečnosti na Helénskej národnej obrannej akadémii v Aténach.”

“Turecko má teraz základňu v severnej Afrike. Momentálne kontrolujú prístavy v západnej Líbyi,” dodal Burweilaová. “Kontrolujú milície v západnej Líbyi, ktoré sú zapojené do obchodovania s ľuďmi. Takže určite je to pre nich tromf pri vyjednávaní s Európou.”

Napäté vzťahy

Rím by však za prehĺbenie vzťahov s Ankarou mohol zaplatiť vysokú cenu. Vzťahy medzi Tureckom a členským štátom Európskej únie Gréckom v súvislosti s viacerými územnými spormi, pričom ozbrojené sily týchto krajín sa pravidelne vzájomne napádajú. Turecko má tiež napäté vzťahy s Egyptom, ktorý je dôležitým obchodným partnerom Talianska.

“Myslím si, že Taliansko nezabudlo, že je európskym národom,” upozorňuje stredomorský analytik Jalal Harchaoui zo siete občianskej spoločnosti Global Initiative.

“Taliansko má s Egyptom rozbehnutý veľký obchod s uhľovodíkmi. Jeho cieľom nie je nahnevať Egypt. Takže by som naozaj rozlišoval medzi Tureckom a Talianskom. Taliansko nie je veľmi šťastné, keď vidí takúto úroveň kontroverzie,” dodal Harchaoui.

Talianski analytici tiež poukazujú na to, že zatiaľ čo Meloniová viedla kampaň na platforme útočiacej na vedenie Európskej únie, nová talianska premiérka, ktorá je teraz pri moci, sa snaží upevniť svoju pozíciu, ktorá sa aspoň zatiaľ zrejme snaží vyhnúť konfrontácii s Bruselom.

“V predvolebnej kampani, počas ktorej Meloniová vyhlásila, že jej strana nie je tak európsky integrovaná a tak ďalej a tak ďalej. Po tom, ako vyhrala voľby, sa rozhodla prejsť na európskejšiu integrovanú zahraničnú politiku.

Utuženie spojenectva s NATO, s ostatnými západnými spojencami so Spojenými štátmi a Európskou úniou,” poznamenáva Alessia Chiriattiová, výskumníčka Stredomoria, Blízkeho východu a severnej Afriky pre taliansky think tank IAI.

Taliansko a Európa

Chiriattiová tvrdí, že Meloniová bude dbať na to, aby sa svojimi rokovaniami s Erdoganom neizolovala v Európe.

“Zahraničná politika Meloniovej bude súvisieť s členstvom Talianska v Európskej únii. Takže by bolo možné intenzívnejšie spolupracovať s Tureckom v oblasti migrácie, ale nie bez európskeho rozmeru pre Meloniovú a pre Taliansko,” dodala Chiriattiová.

Meloniovú a Erdogana však spájajú napäté vzťahy s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v súvislosti s incidentmi, pri ktorých talianske orgány nedávno odmietli povoliť zakotvenie lodi s migrantmi. Plavidlo potom muselo ísť do Francúzska, kde sa migranti nakoniec vylodili. Cieľom tureckých a talianskych lídrov je tiež spochybniť lukratívne hospodárske záujmy Francúzska v Afrike.

Vzťahy s Francúzskom

Počas svojej predvolebnej kampane Meloniová kritizovala koloniálnu minulosť Francúzska v Afrike a obvinila Paríž, že si zachováva koloniálnu mentalitu voči africkým krajinám. Jej slová sú opakom Erdoganovej častej kritiky Francúzska. Erdogan má dlhoročné skúsenosti so spoluprácou s inými krajne pravicovými a pravicovými európskymi lídrami, ako je maďarský premiér Viktor Orbán.

“V skutočnosti má dobré pracovné vzťahy s islamofóbnymi autokratmi, ako je napríklad Orbán alebo Putin, ktorí nemusia byť považovaní za zvlášť proislamských,” poznamenáva Senem Aydin-Duzgit, profesor medzinárodných vzťahov na Sabanci University neďaleko Istanbulu.

“Takže nezáleží na tom, či je (Meloniová) krajne pravicová, a myslím si, že to, že je krajne pravicová, môže dokonca viac vyhovovať jeho (Erdoganovým) záujmom. Pretože on, Turecko, súčasná turecká vláda, celkom rád vidí Európu, ktorá je nejednotná a ktorá je zbavená takzvaných hodnôt.”

Najnovší most v Istanbule postavila talianska spoločnosť. Obchod je základom taliansko-tureckých vzťahov, na ktorých sú lídri oboch krajín zrejme pripravení stavať.