Spolkový snem má o uznesení hlasovať vo štvrtok (2.6.). Turecko masové vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši pripúšťa, ale pomenovanie tohto činu genocídou však odmieta.
„Nemecko je náš priateľ a spojenec, kde žijú mnohí obyvatelia tureckého pôvodu,“ zverejnil server The Local vyjadrenia zástupcu premiéra a hovorcu vlády Numana Kurtulmusa.
„Nemecko si musí dávať pozor, pokiaľ ide o vzťahy s Tureckom,“ dodal.
„Nemyslím si, že nemecký parlament zničí tento vzťah kvôli dvom alebo trom politikov, ktorí rezolúciu predložili Bundestagu,“ uviedol Kurtulmus.
Diskusia ohľadom pomenovania zabíjania Arménov počas Osmanskej ríše prichádza v čase, kedy sú vzťahy medzi Berlínom a Ankarou naštrbené. Predstavitelia Turecka sú totiž nahnevaní, že EÚ otáľa s poskytnutím bezvízového styku pre jeho obyvateľov a Nemecko sa znepokojuje nad zhoršujúcou sa situáciou v Turecku, ktorá sa týka ľudských práv.
Arménsky masaker, ktorý sa tiež nazýva Metz Yeghern (Veľké zlo), sa začal v roku 1915 (za pamätný deň sa považuje 24. apríl). Turci počas neho vyvraždili jeden až jeden a pol milióna Arménov. Ankara tieto odhady označuje za nadsadené a tvrdí, že išlo o obete občianskej vojny a nepokojov (viac TU). Mnohí toto vyvražďovanie nazývajú genocídou či arménskym holokaustom, keďže podľa nemeckého historika Dr. Michaela Hesemanna cieľom osmanskej vlády bolo vyhladiť arménsku menšinu v jej domovine, ktorá leží na území dnešného Turecka.