Po príchode na tribúnu si slovenský premiér vyslúžil dlhý potlesk v stoji. Liberálne médiá u nás sa istotne budú pýtať, čo hľadal ľavičiar na podujatí pravicových konzervatívcov. Preto predseda vlády preto hneď na úvod vyjasnil, že je síce sociálny demokrat a ľavičiar – nie však bruselského typu.

Za svoju úlohu považuje ochranu svojej vlasti a jej obyvateľstva. Záujmy Slovenska, suverenita a národná identita sú teda jeho priority – to má spoločné s ostatnými účastníkmi podujatia. Odmieta obetovať našu esenciu – postavenú na tradíciách kresťanstva, rodinných hodnotách či protifašistickom odboji – novým bruselským ideológiám (genderová agenda a pod.).

Aj preto, oznámil premiér, stojí dnes SR pred dôležitou modifikáciou Ústavy, kde bude explicitne vyjadrená existencia dvoch pohlaví a ukotvená rola manželstva muža a ženy, či ošetrená otázka adopcie detí (za tieto slová si vyslúžil ďalší potlesk).

Z dôležitých tém, ktorým sa venoval, možno spomenúť dnešnú rolu EÚ. Naše miesto je v spoločenstve dané, chceme však byť rovnocenným partnerom (a tiež robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany – to nám nemôže nik zakazovať). Nie je predsa možné, aby bolo napríklad uctenie si pamiatky padlých vojakov počas SNP (v spojitosti s návštevou Moskvy) odsudzované zo strany Západu ako smrteľný hriech…

Kritizoval tiež, že namiesto úlohy mierového mediátora sa Brusel venuje otázkam zvýšeného zbrojenia. A posledné slovo v tom majú zakaždým veľkí hráči – vy môžete maximálne vyjadriť nesúhlas so zahraničnou politikou Európy. Aj to sa dočkáte negatívnej reakcie, pripomína Fico nedávny odkaz nemeckého kancelára Merza.

Parafrázujme: Ak sa nám nepoddáte, potrestáme vás. Napríklad odňatím financií alebo volebného práva.

Taká bude nová cena za ochranu národných záujmov suverénnych republík? Prípadne sa nájde ďalší opozičný aktivista so zbraňou v ruke a svrbiacim prstom na spúšti…

Aj keď o suverenite v plnom slova zmysle môžeme dnes už hovoriť asi len ťažko, však?

Sila EÚ by mala spočívať vo vzájomnom rešpekte a odmietnutí diktátu jediného správneho názoru. Aj pokiaľ ide o vojnové konflikty. Kde bola slávna EÚ s jej proklamovanými hodnotami slobody a demokracie, keď sa na Donbase odohralo prvé vraždenie etnických Rusov?

Pred tým zatvárame oči, len aby sme vystavali novú železnú oponu s Ruskom?

Slovensko sa na tom odmieta podieľať. Aspoň zatiaľ – len počkajte, čo nám pripraví vláda pod vedením progresívcov, ak ju nedajbože zložia v ďalších voľbách…

Podľa Fica nastala doba, kedy Brusel začne penalizovať členské štáty, ak nebudú súhlasiť s názorom zástupcov z veľkých krajín. Momentálne zreteľne sledujeme, ako sa odkláňame od mierových cieľov, s ktorými bola EÚ založená. Aktuálne kroky smerujú len k zvýšeniu zbrojenia a teda ďalšej eskalácii vojnového konfliktu na východe…

Ale dokedy? Kým sa ruské varovania jadrovým útokom stanú realitou?

Vojna na Ukrajine nás oslabuje, vyhlásil Robert Fico. A je tiež na škodu, že EÚ sa nesnaží riešiť tento problém cestou diplomacie. Slovensko môže byť teda aspoň hlasom rozumu, ktorý sa ozýva proti vojnovej mašinérii a nekonečnému predlžovaniu konfliktu.

Jednu otázku by si už Európa mala ujasniť: Sme ešte stále mierový a demokratický projekt, alebo sme sa definitívne vykoľajili do polohy zbrojársko-totalitného spolku, kde sa nepatrí hovoriť iným tónom, než určujú naši najmocnejší členovia?

A kde ostala schopnosť uzatvárať kompromisy, či vzájomná úcta? Niet divu, že dôvera verejnosti v európske inštitúcie klesá…

Len nech si dajú von der Leyenovej kumpáni pozor – lebo tak, ako sme raz referendom vstúpili do ich radov, tak môžeme inokedy aj vystúpiť. Stačí, aby sa načrtla iná, ideologicky nezaťažená, pragmatická, a hospodársky rovnako výhodná alternatíva.

Povedal tu niekto „BRICS”?