Červené denníčky si našli novú zástupnú tému a opäť strašia národ

Už sme si za tie roky všimli, že v mediálnom prostredí karpatského typu sa nadhľad a profesionálny odstup akosi vytratili. Žiaľ, väčšina novinárov striehne s krvavými očami na akýkoľvek prehrešok či výrok predstaviteľov koalície, podobné prešľapy ich politických protivníkov však dokážu s úsmevom ignorovať. Andrej Danko však vo svojej prostorekosti poskytol svojim súperom, médiá nevynímajúc, dokonalú zbraň, ktorú môžu a budú proti nemu a jeho súputníkom zneužívať prakticky ešte celé týždne či mesiace.

Tak po prvé, percentuálna podpora SNS sa aktuálne pohybuje hlboko pod hranicou zvoliteľnosti. Dokonca ani jej zvolení zástupcovia nezastávajú v mocenskom aparáte žiadne významné funkcie, nakoľko sa jej predseda pred ostatnými voľbami obklopil pomerne populárnymi nestranníkmi, ktorí mu pomohli získať vstupenku do národnej rady. Čiže myslieť si, že má podobná myšlienka jej vrcholného predstaviteľa akúkoľvek šancu na úspech, je mimoriadne naivné.

Po druhé, Danko pred budovou parlamentu diskutoval so skupinkou aktivistov, ktorá zbierala podpisy na vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO. Okrem spomínaného bonmotu však neurobil nič viac a odišiel bez toho, aby do podpisových hárkov pridal svoj autogram, čo sa niektorým aktivistom nepáčilo. Tým dal bývalý predseda parlamentu jasne najavo, že išlo iba o verbálne cvičenia, ktorým netreba pripisovať väčšiu váhu.

Tento moment si však naše mainstreamové médiá akosi nevšimli, ktovie prečo. Olej do ohňa medzi prvými pridal predseda Progresívneho Slovenska, ktoré bude zrejme teraz znova púšťať starú známu platňu o ohrození zahranično-politického smerovania našej krajiny. A to za výdatnej podpory novinárov, ktorí naposledy počuli zásadách o objektívnej žurnalistiky asi na vysokej škole, teda pokiaľ sa na ňu dostali…