Stovky lekárov, manažérov kliník a výskumníkov sa stretnú 25. júna na trojdňovom kongrese v Berlíne. Témou bude aj to, ako umelá inteligencia (AI) mení medicínu.

Prezidentom kongresu je Karl Max Einhäupl, bývalý šéf berlínskej nemocnice Charité – najstaršej a zároveň najväčšej nemocnice v Nemecku.

Einhäupl predpokladá, že AI sa čoskoro začne vo všetkých disciplínach využívať oveľa viac, v niektorých však viac ako v iných. Popredný neurológ  viedol v rokoch 2008 až 2019 berlínsku Charité a do roku 2006 predsedal Vedeckej rade, ktorá poskytuje poradenstvo spolkovej vláde. Teraz sa rozhovoril o tom, aká bude rola AI v medicíne.

Môže AI zachrániť náš život?

Zachránia nás v čase nedostatku lekárov roboty? Je dobré alebo zlé, ak sa v nemocnici na naše zdravotné problémy najskôr pozrie počítačový program? A kde sa takéto počítačové programy vôbec vyvíjajú – v Nemecku, ktoré má prísne pravidlá ochrany osobných údajov?

„O desať rokov by mohla byť polovica rádiológov, laboratórnych lekárov a dermatológov nahradená AI,“ povedal Karl Max Einhäupl pre denník Tagesspiegel.

„To ale neznamená, že týchto odborníkov nebudeme potrebovať, budú však vykonávať iné úlohy – aj s cieľom zlepšiť práve tie programy, s ktorými budeme čoraz viac pracovať,“ uviedol.

Zjednodušene povedané, umelá inteligencia je počítačový program, ktorý je navrhnutý tak, aby napodobňoval ľudský mozog a vykonával úlohy podobné tým, ktoré vykonáva človek. V nemocniciach, laboratóriách a ordináciách sa v súčasnosti používa približne 500 aplikácií umelej inteligencie.

Napríklad, už teraz existuje softvér, ktorý môže z mobilného telefónu urobiť dermatologický diagnostický nástroj: pomocou upraveného mobilného telefónu sa osvetlí miesto na koži . Keďže zdravá koža odráža svetlo inak, v priebehu sekúnd sa takto dajú odhaliť prvé náznaky nádorov.

Iný softvér zas dokáže na ultrazvukových a röntgenových snímkach rozpoznať nezvyčajné nálezy rýchlejšie ako lekári.

Umelá inteligencia dokáže písať lekárske správy a prehľadávať obrovské množstvá údajov. Neustále pracujúca, prakticky nevyčerpateľná umelá inteligencia spoľahlivo rozpoznáva vzory, ktoré ľudia prehliadajú, čo by malo urýchliť práve farmaceutický výskum.

Nemecko v technológiách AI zaostáva

Hoci sa umelá inteligencia v Nemecku používa čoraz častejšie, podľa Einhäupla je Nemecko v tejto oblasti stále slabé.

Umelú inteligenciu rozvíjajú nielen Čína, India a USA, ale už tiež aj Španielsko, Taliansko a Veľká Británia. Vývojári softvéru kritizujú, že prísna ochrana údajov v Nemecku znemožňuje vývoj množstvu technických aplikácií.

„Príležitosti umelej inteligencie sú oveľa väčšie ako jej riziká – ak sa nám podarí dosiahnuť rovnováhu medzi nimi,“ povedal Einhäupl.

„Áno, potrebujeme ochranu údajov. Ale príliš rozsiahlu ochranu údajov si môže dovoliť len ten, kto je zdravý. Ťažko chorí ľudia si budú želať, aby bolo k dispozícii dostatok údajov, z ktorých by sa dala odvodiť najlepšia liečba,“ vyjadril sa.

Európa potrebuje digitálne inovácie s miestnymi štandardmi, je nevyhnutné, aby sa stala menej závislá od technológií iných – napríklad USA či Číny.

Ak by Nemecko urýchlilo zavádzanie umelej inteligencie, mohlo by z toho profitovať práve Berlín, povedal prezident kongresu Einhäupl.

„Berlín má jasné výhody vďaka hustote vedeckých inštitúcií, výskumníkom v technologických start-upoch, vysokým školám a klinikám. Mesto by sa mohlo stať centrom umelej inteligencie. Programátori by mohli naďalej pracovať v Karlsruhe, Darmstadte a Mníchove, kde je veľa technických odborníkov. Projektanti a tvorcovia nápadov by však sídlili v Berlíne,“ vyjadril sa.

Spoločnosť starne, ambulancie, domovy dôchodcov a pohotovosti sú preplnené – a to nielen v Nemecku, ale aj u nás.

Napriek všetkým obavám možno čoskoro naozaj prevezme prvú pomoc (doslova) chatbot, teda program, ktorý je založený a trénovaný na ľudských konverzáciách.

Niektorí odborníci predpokladajú, že umelá inteligencia by sa mohla použiť aj v psychoterapii, aj keď to pre mnohých znie desivo. Avatary umelej inteligencie by potom komunikovali priamo s pacientmi. Programy vyškolené psychológmi by mohli aspoň v prvom kroku na základe mimiky, tónu hlasu a výberu slov zistiť, čím pacienti s najväčšou pravdepodobnosťou trpia.

Nezabudnime na ľudskosť

Predsedníčka spolkového lekárskeho odborového zväzu Susanne Johnová sa k téme tiež vyjadrila. „Prediktívne modely budú schopné rozpoznať choroby skôr ako kedykoľvek predtým, individualizované terapie budú môcť byť používané ešte cielenejšie a efektívnejšie a automatizované systémy preberú rutinné úlohy a odbremenia zdravotnícky personál,“ uviedla.

Napriek tomu podľa nej platí: „Umelá inteligencia nenahrádza lekársku zodpovednosť a úsudok. Medicína nie je algoritmus – je to ľudskosť.“

Umelá inteligencia kalkuluje riziká, ale neposkytuje útechu – preto potrebuje v medicíne etické usmernenia.

Prečítajte si tiež:

• Ukradne nám AI prácu?
• Môžeme sa pri práci spoľahnúť na AI?