Vo vojne nastal veľmi nebezpečný okamih

Okrem iného na ruskom Prvom kanáli odznel rozhovor so Sergejom Karaganovom, vplyvnou figúrou v ruskom zahraničnopolitickom establišmente. Ten priamo upozornil, že Rusko by malo silovo reagovať na posledné provokácie zo strany Západu. “S Európou sa aj tak nedohovoríme,” povedal.

Karaganov to síce nerobí prvýkrát, podobne ako pri Medvedevovi ho režim využíva na silnejšie vyjadrenia, ktoré majú najmä odstrašiť. Ale tentokrát idú podobné vyjadrenia naraz z viacerých kanálov a smerujú najmä na domáce obecenstvo: Rusko sa so Západom zrejme nedohodne, a ak neurobí silovo nič, západné krajiny budú ďalej pumpovať veľké prostriedky do Ukrajiny.

Moskva reaguje na niekoľko vecí. Po prvé, včera ukrajinský drón narazil do obytného domu v širšom centre Moskvy, dokonca v pomerne luxusnej štvrti. To Rusov, navyše Moskovčanov, silno znepokojuje a režim cíti potrebu reagovať.

Zvlášť, ak západná tlač takmer mlčí o stovkách drónov, ktoré Ukrajinci v ostatných dňoch vyslali na Rusko, väčšinou na Moskvu (takmer všetky sa Rusom podarilo zostreliť). A ruskú odvetu smerom na Kyjev západné médiá a politici vykresľujú ako nejakú ničím nevyprovokovanú akciu.

Po druhé, Rusov znepokojuje hneď niekoľko krokov nového nemeckého kancelára. Oznámenie konca limitovania dostrelu nemeckých striel používaných ukrajinskou armádou, oznámenie plánov na spoločnú výrobu rakiet s Ukrajincami a oznámenie plánov na vyslanie kontingentu 5000 vojakov Bundeswehru do Litvy.

Aj preto treba v tejto chvíli brať vážne možnosť, že Rusi teraz naozaj vykonajú niečo, čo prinajmenšom Nemci pocítia. Nehovorme o žiadnom “Orešniku na Berlín” ako kričia niektorí blázni, ale nie je vylúčený nejaký úder na nejaké nemecké aktíva.

Ak by k tomu došlo, bude to, samozrejme, znamenať zložitú situáciu napríklad pre vládu SR. Na jednej strane oficiálne máme pochopenie pre niektoré ruské argumenty ohľadom konfliktu na Ukrajine. Na druhej strane Nemecko je náš kľúčový ekonomický partner.

A na tretej strane má momentálne kancelára, ktorý sa správa veľmi … nedobre. Naozaj, vzhľadom na pozíciu Nemecka a Slovenska v EÚ treba byť opatrný vo vyjadreniach, ale to, čo nemecký kancelár predvádza, je veľmi nebezpečné a nezodpovedné. Čiastočne akoby racionálne – Nemecko si proste chce riešiť niektoré problémy cez zbrojenie a vôbec militarizáciu atmosféry. Ale je to naozaj nebezpečná hra.

Mimochodom, aj v tejto súvislosti bol obrovskou škodou pre Európu Brexit. Pretože napriek tomu, že momentálne aj v Berlíne aj v Londýne vládnu rovnaké kliky (napojené na atlantických neoconov, na agresívne časti vyvoleného národa, ktorému robia dymovú clonu pre jeho vyhladzovacie operácie, atď.), z dlhodobého hľadiska Británia jednoducho je potrebná pre vyvažovanie vplyvu Nemecka v rámci kontinentu.

Podobne nebezpečné je aj to, čo sa deje v Rusku. Pretože dlhý konflikt, samozrejme, si žiada určitú militarizáciu tamojšej atmosféry zo strany režimu, plus posilňuje tie elementy domácej scény, ktoré tiež nie sú práve zdravé (určite z pohľadu vzťahov s nami, Západom ale tiež nie pre ruskú spoločnosť ak ju vnímame ako v zásade civlizovanú a ukotvenú v rovnakých hodnotách, aké máme my).

Práve preto, mimochodom, treba s Rusmi hovoriť, treba im dávať najavo, že si vážime to, čo je pre nás v ich kultúre dôležité. Tu pomôžu aj malé “exkurzie” do Ruska a dialóg aj menších foriem.

Nie všetko je čierne. Rusi momentálne zároveň vyvíjajú silnú aktivitu na nadviazanie priameho dialógu s Kyjevom. Ešte vždy sa môže stať, že dôjde k nejakému malému zázraku, a podarí sa začať reálne rozhovory.

Ale nevyzerá to dobre. Iste, vojna nebude trvať večne. Ale snaha Nemecka nadviazať úzke vzťahy s Kyjevom a pomôcť mu v ďalšej vnútornej militarizácii, aj za cenu, že Rusko obsadí ďalšie územia, kľudne aj rozsiahle (čo len poslúži Kyjevu aj Nemecku na ďalšie zostrenie kontroly nad obyvateľstvom vo zvyškovej Ukrajine), a že do časti Ukrajiny ovládanej Kyjevom budú prúdiť ďalšie a ďalšie zbrane, to je nová eskalácia v tomto už aj tak krvavom konflikte.

Ešte raz: je to veľmi nebezpečný moment.