Ako informuje španielsky regionálny denník Diario de Cadiz, tunel v dĺžke 38,67 km by bol prvým podzemným spojom medzi Európou a Afrikou. Niečo vyše 27 km by viedlo pod vodu a zvyšok by bol nad ňou. Maximálna hĺbka by bola 475 metrov pod hladinou mora a stúpanie 3%.
Rafael García-Monge Fernández, predseda Španielskej spoločnosti štúdií pre pevnú komunikáciu cez Gibraltársky prieliv (SECEGSA), na nedávnej konferencii uskutočnenej priamo v Algecirase pri prielive vyhlásil, že projekt je späť. Náklady sa počiatočne odhadujú na 8 miliárd eur.
Predchádzajúce štúdie uskutočniteľnosti vyvolali pochybnosti o projekte, keďže v dĺžke asi štyroch kilometrov sa nachádza hlinitá pôda, ktorá by sa ťažko hĺbila. Ale nové hodnotenie univerzity v Zürichu a spoločnosťou Herrenknecht TBM, najväčšej svetovej spoločnosti na stavbu tunelov, tvrdí, že projekt je realizovateľný. Ďalším krokom by bolo vybudovanie prototypového tunelového vrtáka na mieru, ktorý by mal predstavovať 32 miliónov eur.
Maroko aj Španielsko očividne chcú pokračovať v projekte, aj keď Európska únia bude musieť poskytnúť značné finančné prostriedky. Jednou z ťažkostí by bolo udržanie správneho sklonu, aby sa splnili medzinárodné požiadavky. Na maximálnu rýchlosť 120 kilometrov za hodinu nesmie sklon prekročiť 1,2%, ale na niektorých miestach by bol sklon do 3%. Aby sa dosiahli požadované normy, tunel by sa musel predĺžiť.
Podľa webu spoločnosti SECEGSA by vysokorýchlostné vlaky v tuneli mali až trikrát kratšiu prepravnú trasu medzi Madridom a marockým Marrákešom či Casablancou.
Tunel by nemal slúžiť len na prepravu osôb a tovaru, ale mal by sa využívať aj na telekomunikačné a energetické prepravy. Týmto by mohol byť použitý na prenos slnečnej energie zo Sahary do Európy.