List redakcie The New York Times Donaldovi Trumpovi je úžasný jav, keď zvážime, že redaktori hlavného amerického médiá sú zaprisahanými nepriateľmi amerického prezidenta, z ktorých niektorí by mu radi vyjadrili nedôveru a niektorí by ho pravdepodobne radšej videli vo väzení, pričom sám Trump odpovedá majiteľom a manažérom The New York Times úplne rovnako.

Existuje iba jedno logické vysvetlenie toho, čo sa deje: zbližovanie medzi Čínou a Ruskom je tak desivé a frustrujúce pre médiá a odbornú elitu Demokratickej strany USA, že ich vedúci predstavitelia, “hlásatelia a vodcovia” demokratického politického diskurzu v Spojených štátoch, sú ochotní zahodiť svoju hrdosť a prosiť najviac nenávideného amerického politika.

Z textu The New York Times môžeme ľahko vyčítať konkrétnu udalosť, ktorá vyvolala takú paniku:

“Jedným z prekvapivých varovaní v nedávnej analytickej správe Pentagonu o rastúcej strategickej hrozbe Ruska je to, že jeho prezident Vladimir Putin môže proti nám použiť ‘spätného Nixona’ a zahrať proti USA svoju vlastnú verziu ‘čínskej karty’. Je to odkaz na stratégiu bývalého prezidenta (Nixona – pozn. autora), ktorý proti sebe vzájomne poštval týchto dvoch odporcov (Čínu a ZSSR – pozn. autora).”

V podstate je správa určená prezidentovi Trumpovi: “Pán prezident, nenávidíte nás, ale počúvajte aspoň analytikov z Pentagonu.” Redakční pracovníci The New York Times úplne súhlasia so záverom, formulovaným jedným z autorov analytického dokumentu Pentagonu, profesorom Johnom Arquillom, ktorý sa domnieva, že “svetový systém a americký vplyv v ňom budú úplne prevrátené, ak sa Moskva a Peking ešte viac zblížia.”

Najzábavnejším prvkom petície redakčnej rady New York Times adresovanej Trumpovi je fragment, v ktorom sa autori pokúšajú nájsť vhodné zdôvodnenie a odpoveď na vznikajúcu otázku, kde predtým boli a prečo ich zbližovanie medzi Ruskom a Čínou, a tiež nutnosť nejakým spôsobom zlepšiť vzťahy s Ruskom znepokojuje až teraz a nie v roku 2014 alebo 2016.

Ukazuje sa, že jasné hlavy intelektuálnej elity Demokratickej strany boli úprimne presvedčené, že akékoľvek zblíženie medzi Ruskom a Čínou je len dočasným “sobášom z rozumu” a že vo všeobecnosti sú Rusko a Čína prirodzenými nepriateľmi.

Americkí “manažéri politického diskurzu” len veľmi zriedka verejne pripúšťajú, že sa mýlili, a že ich vnímanie reality zaostáva za touto realitou už asi tridsať rokov. Bude to smiešne, ak v nejakých budúcich spomienkach niekto z redaktorov The New York Times prizná, že v roku 2018 považovali Rusko za akési oslabené ZSSR s plánovanou ekonomikou, radami na mäso a hrdzavými raketami.

Bohužiaľ nie je možné si nevšimnúť, že (okrem konštatovania očividnej skutočnosti, že rusko-čínske zblíženie je hrozbou pre americkú hegemóniu a možnosť svojvôle na globálnej úrovni, pričom vedenie New York Times si všimlo toto konštatovanie u amerických vojenských analytikov), nič racionálneho v liste adresovanom Trumpovi nie je.

Pravdepodobne je dôvodom strach z ich vlastných čitateľov a straníckych aktivistov, ktorých redaktori týchto novín niekoľko rokov kŕmili konšpiráciami o ruskom zasahovaní do amerických volieb, a predtým ich kŕmili príbehmi o tom, že ruská ekonomika bola “roztrhaná na kusy” sankciami Baracka Obamu.

Aby čitateľom a straníckym aktivistom Demokratickej strany nepraskla šablóna, cez ktorú sa pozerajú na realitu, v texte o potrebe zabrániť rusko-čínskemu zblíženiu, sa nachádzajú rituálne prílohy s tézami o tom, že Rusko zasahovalo do amerických volieb, (a tento zásah by mal mať dôsledky), a tiež. že “Čína je rastúca veľmoc a dominantný partner; Rusko upadá. Čína má druhú najväčšiu ekonomiku na svete; Rusko nie je ani v prvej desiatke.”

Schizofrenická povaha takéhoto prístupu môže byť ľahko odhalená otázkou: ak je Rusko slabé, vädnúce, s mikroskopickou ekonomikou, a tak ďalej, tak prečo vytvorenie aliancie Moskva-Peking vzbudzuje v elite Washingtonu, od Pentagonu až po New York Times, takú hrôzu? Prečo, teda prosiť Trumpa, aby zastavil toto zbližovanie?

Je možné si všimnúť aj (tradičné pre Demokratickú stranu USA) neschopnosti pracovať s ekonomickou faktúrou: ak je ekonomika meraná, nie nominálnym HDP, ale HDP s prihliadnutím na parite kúpnej sily (to znamená vziať mieru bližšiu skutočným hamburgerom, barelom a kilowattom), je Čína podľa údajov MMF pre rok 2018 prvou (a nie druhou) ekonomikou na svete a Rusko je podľa rovnakého MMF šiestou ekonomikou sveta, o niečo menšou ako Nemecko, ale väčšou ako Francúzsko, Británia alebo Taliansko.

Bohužiaľ, tie návrhy, ktoré by podľa verzie redakcie popredného amerického média mali byť realizované Trumpom, s cieľom minimalizácie rizika rusko-čínskeho zbližovania, môžu iba vyvolať hlasný smiech. A možno poľutovanie, že časť americkej elity naďalej žije v nejakej paralelnej, alebo dokonca kolmej realite. Prezidentovi USA navrhujú:

“USA a Rusko by mohli rozšíriť svoju spoluprácu vo vesmíre. Spojené štáty sú už na ruských raketách závislé, v rokoch na Medzinárodnej kozmickej stanici. Mohli by tiež naďalej úzko spolupracovať v Arktíde ako členovia Arktickej rady, ktorá právne uzavrela záväzné dohody, upravujúce pátracie, záchranné operácie a reagovanie na únik ropy. Mohli by tiež obnoviť spoluprácu v oblasti kontroly zbrojenia, najmä cestou predĺženia Zmluvy o znižovaní a obmedzovaní strategických útočných zbraní.”

Je potrebné mať nejakú veľmi zvláštnu predstavu o geopolitike a diplomacii, aby sme uverili, že návrh na normalizáciu americko-ruských vzťahov, ktorý neobsahuje zrušenie sankcií, investícií, stiahnutie USA z Ukrajiny, odmietnutie sankcií proti Nord Stream 2 ani ďalšie opatrenia zamerané na riešenie súčasných dvojstranných otázok, môže byť braný aspoň trochu vážne.

“Víťazný ťah” na strane s Ruskom a Čínou, ktorý navrhujú redaktori The New York Times, vyzerá smiešne, hlúpo a ako nezodpovedajúci realite sveta v roku 2019.

Dôležité však nie sú konkrétne návrhy demokratického segmentu americkej elity. Dôležité je, že sa v americkej elite postupne vytvára konsenzus: s Ruskom bude potrebné sa chtiac nechtiac dohovárať.

Ideológ zahraničnej politiky Trumpovej administratívy, politický stratég a bankár Stephen Bannon nedávno urobil škandalózne vyhlásenie, že zjednotený Západ potrebuje Rusko, teraz vedenie New York Times žiada amerického prezidenta, aby Rusko “odtrhol” od Číny, hoci k tomu navrhuje celkom smiešne metódy. Proces uznávania omylnosti politiky, ktorá bola vedená proti Rusku, už prebieha. Posledným, a takmer nevyhnutným bodom tohto procesu, je skutočný pokus o dosiahnutie dohody.

Hoci nie je možné si neuvedomovať, že vo chvíli, keď bude Washington zrelý ku skutočnému rokovaniu, jeho schopnosť ponúknuť niečo naozaj zaujímavé bude pravdepodobne veľmi pochybné.