Vojna bola na spadnutie: Trump kvôli zostrelenému americkému dronu odobril útoky na Irán, vzápätí však svoje rozhodnutie zmenil

Bratislava 21. júna 2019 (HSP/New York Times/Foto: SITA/AP-Charly Triballeau)

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok schválil odvetné vojenské útoky proti Iránu, nakoniec však zmenil názor. Napísal to denník New York Times citujúci vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu

Americké bojové koráby v oblasti Perzského zálivu sa uviedli do stavu najvyššej bojovej pohotovosti, vyleteli prvé lietadlá. Trump odobril aj ciele, išlo najmä o iránske radary, raketové základne a uzly PVO. Podľa anonymných zdrojov v New York Times v článku “Trump Approves Strikes on Iran, but Then Abruptly Pulls Back” ale potom Trump zmenil svoje rozhodnutie a prikázal americkým silám,aby sa stiahli.

Samozrejme New York Times okomentoval Trumpovo rozhodnutie slovami, že sa prezident Trump rozhodol neriskovať smrť mnohých iránskych civilistov. Prečo by však záležalo na životoch iránskych civilistov, keď ich nezaujímali životy civilistov v Sýrii, Iraku, Afganistane, Juhoslávii, Líbyi, Vietname a pod?

Biely Dom a Pentagon odmietli uvedené fakty o útoku na Irán komentovať a okolo zrušeného útoku na Irán je stále ticho.

Iránske revolučné gardy tvrdia, že americký vojenský dron zostrelili vo štvrtok ráno vo svojom vlastnom vzdušnom priestore. Stalo sa tak v čase eskalujúceho napätia medzi oboma krajinami. Americká armáda, že ho zostrelili v medzinárodnom vzdušnom priestore neďaleko Hormuzského prielivu a šlo podľa nej o “nevyprovokovaný útok”.

Američania sa snažili rozpracovať aj možnosť, podľa ktorej Irán atakoval špionážny dron kvôli chybe. Pravdepodobne očakávali pokorné ospravedlnenie Iránu, to však Irán nespravil a Iránci potvrdili, že zostrelili americký bojový dron zámerne a svoje tvrdenia následne vylepšili obvinením USA v OSN kvôli porušovaniu medzinárodného práva.

Podľa ruských expertov je útok Američanov málo pravdepodobný, na úspešnú porážku Iránu by potrebovali viac ako 500 tisíc vojakov, čo nemajú (a nemajú ani dostatok financií na novú vojnu a dokonca ani na presun 500 tisíc vojakov s logistickou podporou do Iránu) a “juhoslovanský” letecký scenár útoku na Irán by priniesol americkému letectvu straty okolo 8 – 10%, čo by boli rok pred americkými prezidentskými voľbami neúnosné straty a oslabili by možnosti Trumpa stať sa znova americkým prezidentom. Ak však protitrumpovská opozícia prinúti Trumpa začať s útokom proti Iránu, vina za smrť amerických vojakov padne na ich hlavu a v zápase s Trumpom sa vážne oslabia ich pozície.

Viacerí americkí politici sa však posledných dňoch nechali počuť, že v súvislosti s Iránom nie je zo strany USA vylúčená žiadna možnosť. Vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi sa dramaticky vyostrili po útokoch na ropné tankery, ktoré v posledných týždňoch zaznamenali v Ománskom zálive.