Súčasní ukrajinskí politici a historici sa snažia prepísať históriu Ukrajiny  Nepodložené žiadnymi faktami a dôkazmi sa novodobé historické rozprávky dostávajú do ukrajinských učebníc. Takmer úplne vážne vedci a historici uvádzajú, že mýty o starodávnych Ukroch, ktorí vykopali Čierne more a potom sa premenili na Sumerov a vytvorili významnú civilizáciu, sú pravdivé. Vedeli by ste si predstaviť, že Alexander Macedónsky bol Ukrajinec? Aj to by ste sa dočítali v článkoch v ukrajinských médiách, pričom tie články nepísali novinári, ale historici…

Súčasné ukrajinské vedenie sa zo všetkých síl snaží dokázať celému svetu, že Ukrajinci vždy existovali, ako národnosť, nácia a Ukrajina už dávnejšia bola štát. Pri celej úcte k ukrajinským kolegom, o nejakých začiatkoch ukrajinskej národnosti a fiktívnej štátnosti dá sa hovoriť iba od vzniku Zaporožskej seči, teda od polovice 17. storočia. Prečo fiktívnej štátnosti? Pretože Ukrajina, ako štát, existuje iba 26 rokov – a to je historický fakt.

Boli síce pokusy vytvoriť samostatný ukrajinský štát presne pred 100 rokmi, keď v Rusku zúrila občianska vojna a „samostatné“ republiky a cárstva v tom chaose, vojne a krvi na obrovskom priestore vznikali ako huby po daždi. Ako vieme, všetky existovali iba pár mesiacov a boľševici s nimi urobili krátke vyúčtovanie. Takisto dopadla aj „Ukrajinská republika“, na ktorú si v súčasnosti spomínajú a odvolávajú mnohí ukrajinskí politici, historici, nacionalisti a radikáli. A teraz si vymysleli novú zábavu. Títo amatéri ani nevedia, čo môžu spackať…

Nie náhodou sme spomenuli Ukrajinskú ľudovú republiku, ktorá pred 100 rokmi vznikla na časti územia súčasnej Ukrajiny, ako „neboľševický štát,“ nepriateľský voči Rusku. Naši čitatelia môžu poznať niektorých vedúcich predstaviteľov UĽR – Petľuru, Skoropadského a iných. V rámci plného „odstrihnutia“ od Ruska súčasný Kyjev, po zrušení zmluvy o priateľstve, vlakov, leteckého spojenia a pod., pripravuje ďalší krok.

Tento krok vedenie Ukrajiny prezentovalo počas nedávnych osláv Dňa nezávislosti. Z úst viacerých vedúcich politikov odznelo, že Ukrajina oficiálne uzná, že nemá nič spoločné s bývalým ZSSR /asi podľa pobaltských scenárov, Kyjev vyhlási, že Ukrajina bola okupovaná Sovietskym zväzom/ a je dedičským štátom Ukrajinskej ľudovej republiky, ktorá existovala presne pred 100 roky a bola vytvorená tiež ako protiklad Rusku.

Lenže súčasní ukrajinskí historici, politici a iní „kompetentní“, ako aj v prípade s Ukrami, ktorí vykopali Čierne more, Alexandrom Macedónskym a Sumermi, zabúdajú na podstatné veci. Ani si neuvedomujú, akú katastrofu svojimi vlastnými rukami môžu spôsobiť svojej milovanej Ukrajine. A tu žarty končia.

Chcú mať Veľkú Ukrajinu, ako niektorí chcú mať Veľké Maďarsko alebo chceli mať Veľké Nemecko. Ako sa končia podobné pokusy, všetci vieme. Ukrajinskí historicko-politickí amatéri zabúdajú (ak to vôbec vedia), že Ukrajinská ľudová republika pred 100 rokmi mala úplne iné hranice, ako súčasná Ukrajina. Takže – čo je tam nejaká Odesa, aký Doneck, aký Krivý Roh, aké ďalšie mestá a obce? Pred 100 rokmi nepatrili Ukrajinskej ľudovej republike.

Ak súčasný Kyjev neuznáva ZSSR a Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku, odmieta, že bol v zostave ZSSR, bol „okupovaný“ – aký nárok potom môže mať na obrovské územia, ktoré pred 100 rokmi nepatrili Ukrajinskej ľudovej republike? Teda na tieto územia môže pokojne zabudnúť. V týchto regiónoch sa nájdu „patrioti“, ktorí sa vynasnažia, aby sa odčlenili od Ukrajiny a vládli tam sami – a v tomto prípade budú na to mať legitímne právo.

Zabúdajú ukrajinskí odborníci aj na to, že Ukrajinská ľudová republika mala platnú zmluvu s Poľskom, v súlade s ktorou celá západná časť súčasnej Ukrajiny až po Ľvov patrila Poľsku. V Kyjeve si nemyslia, že vo Varšave si spomenú na túto zmluvu, ak Ukrajina uzná, že je dedičom Ukrajinskej ľudovej republiky? Kyjev chce uznať, že je dedičom UĽR, ale ponechať Ukrajinu v hraniciach ZSSR? Nuž, ako vieme, na dvoch stoličkách sa sedieť nedá…

A ešte niečo. Všetci ukrajinskí historici, politici a iní „kompetentní“ si spomínajú iba na jedno „štátne zriadenie“ – Ukrajinskú ľudovú republiku. Omyl! Boli vlastne tri – áno, v tých časoch existovali tri Ukrajiny. Prvé dve na Ukrajine poznajú: Ukrajinská ľudová republika a malá Západno-ukrajinská ľudová republika, ktoré krátko existovali samostatne a potom sa spojili. Lenže existovala aj samostatná Donecko-Krivorožská republika, ktorá nemala nič spoločné s UĽR. To znamená, ak Kyjev uzná UĽR a to, že je jej dedičským štátom, musí automaticky uznať aj Donecko-Krivorožskú republiku, ktorá existovala pred 100 rokmi – samostatne od UĽR. Zasa rétorická otázka: ako môže súčasný Kyjev pretendovať na tie územia, ktoré pred 100 rokmi patrili Donecko-Krivorožskej republike, veď, podľa neho, Ukrajina je dedičom Ukrajinskej ľudovej republiky? To znamená, že Kyjev nemá žiaden nárok na celé územie Donbasu a mnohé ďalšie oblasti.

A ešte je tu, mimochodom, menšia sranda. Ak Kyjev neuznáva, že Ukrajina je dedičom Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci ZSSR, ale pochybnej UĽR, sú tu nové „perspektívy“. Ukrajinu, ako dediča Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci ZSSR uznáva celý svet. Ak Kyjev toto dedičstvo odmieta, môže sa prihlásiť iný záujemca. A to sa už aj stalo. Predstavitelia Doneckej a Luhanskej republiky už vyhlásili, že sa prihlásia k tomuto dedičstvu, ako „potomkovia“ ZSSR, ak ho Kyjev odmietne.

Doneck a Luhansk si v tomto prípade môžu oficiálne nárokovať veľké teritóriá na území súčasnej Ukrajiny úplne legálne, podľa všetkých platných medzinárodných noriem. A čo Kyjev? Nuž, keď súčasné ukrajinské vedenie seba považuje za dediča Ukrajinskej ľudovej republiky, môže pokojne žiť v hraniciach toho nelegitímneho štátu – a teda stratiť väčšinu územia súčasnej Ukrajiny.

Ukrajinskí politici, nacionalisti a historici môžu baviť vlastnú verejnosť rozprávkami o starých Ukroch, Alexandrovi Macedónskom a Sumeroch a dokonca tvrdiť, že aj Ježiš Kristus bol Ukrajinec, ale v tomto prípade žarty končia. Nacionalisti – amatéri môžu spôsobiť to, čo nechcú v žiadnom prípade – rozpad Ukrajiny. Ale v prípade uznania dedičstva Ukrajinskej ľudovej republiky tento proces už nik nezastaví – neuveriteľne veľa „dedičov“ si bude nárokovať územia, ktoré sa nachádzajú mimo hraníc fiktívnej ukrajinskej republiky, ktorá krátko existovala pred 100 rokmi. Nuž, predstavitelia súčasného ukrajinského vedenia majú smolu kvôli tomu, že sa zle učili na základnej škole a nepoznajú históriu…

Eugen Rusnák