Tri rokliny – priehrada, ktorá vzbudila najväčšie kontroverzie

Peking 7. júla 2020 (HSP/Foto:Screenshot)

Tri rokliny je názov priehrady a vodnej elektrárne na rieke Jang-c-ťiang v Číne. Hlavným dôvodom vybudovania priehrady bola protipovodňová ochrana a výroba čistej elektrickej energie. Elektráreň bola spustená do prevádzky v roku 2008 a postupne bolo zabudovaných 32 generátorov s inštalovaným výkonom 22 500 MW. Ročná produkcia elektrárne je 80 TWh. Keďže väčšina Číny funguje na uhoľných elektrárňach, elektrická energia vyrobená priehradou ušetri ročne 50 miliónov ton uhlia a veľa emisií, ktoré by boli vypustené do životného prostredia

Výhody čistej energie a protipovodňovej ochrany nakoniec prevážili nad negatívami týkajúcich sa životného prostredia. Projekt bol od začiatku tak kontroverzný, že až štvrtina čínskeho politbyra hlasovala proti výstavbe. Náklady na výstavbu dosiahli 25 mld. USD, no neoficiálne odhady uvádzajú až 180 mld.

Výstavba najvýkonnejšej vodnej elektrárne na svete začala v roku 1994 a dokončená bola v roku 2008. Hrádza s výškou až 185 metrov je dlhá 2 335 a široká 126 m a vytvára priehradné jazero s rozlohou 1 085 km2 a dĺžkou takmer 600 km.

Priehrada Tri rokliny zaplavila, 153 miest, 1352 dedín a 40 000 hektárov najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy v Číne. Zo zatopenej oblasti bolo vysťahovaných 1,6 milióna ľudí, pričom ďalšie státisíce museli oblasť opustiť kvôli zosuvom pôdy.

Poľnohospodárske oblasti pozdĺž rieky produkovali takmer polovicu rastlinnej výroby v krajine. Stratená poľnohospodárska pôda poskytovala 40% čínskeho obilia a 70% ryžových plodín. Priehrada ovplyvnila aj poľnohospodársku oblasť pod priehradou. Živiny a bahno ktoré každoročne priplavovala rieka sa teraz zachytávajú a hromadia v priehrade. Poľnohospodári tak musia teraz tento výpadok dopĺňať umelými hnojivami.

Zaplavených bolo 1 300 archeologických nálezísk. Zachovali sa iba niektoré artefakty, zvyšok sa stráca pod 185 metrovou hĺbkou nádrže za priehradou.

Najaktuálnejším problémom životného prostredia v súvislosti s priehradou Tri rokliny je výskyt zosuvov pôdy. Voda v hrádzi kulminuje od 130 do 165 metrov. Práve 30 metrový pokles a vzostup hladiny spôsobuje rozsiahle zosuvy pôdy pozdĺž rieky Jang- c- ťiang.  Celkovo je zaznamenaných už 91 zosuvov, ktoré dosahujú  v celkovej dĺžke  viac ako 36 kilometrov. Čínsky profesor Li Hom Sum vysvetľuje, že je to rovnaké ako s oceľovým drôtom. „Ak ho ohnete raz, ide to veľmi ťažko, ak ho však začnete ohýbať opakovane dopredu a dozadu zlomí sa. Presne to sa deje pozdĺž rieky, ktorej hladina opakovane stúpa a klesá. Dochádza k oslabeniu horniny a podložia,  a brehy sa zosúvajú.“ Kvôli nebezpečiu zosuvov sa už muselo presťahovať 400 tisíc ľudí. V povodí rieky Jang-c-ťiang žije viac ako 360 miliónov ľudí.

Prehradenie rieky vyplavilo na povrch aj neuveriteľné množstvo odpadu, ktorý dovtedy vytekal do mora. Priehrada zablokovala približne desať miliónov ton plastového odpadu, živočíšnych tiel a ďalšieho odpadu, ktoré by inak vytekali do mora.

Rieka Jang-c-ťiang je už jednou z najviac znečistených riek na svete. Ročne sa do nej vypusti viac ako 70 miliárd litrov odpadovej vody z kanalizácie, ktorá neprešla žiadnou čističkou odpadových vôd.

Okrem toho samotná vodná nádrž zaplavila 1600 opustených tovární, baní, skládok a nelegálnych skládok toxického odpadu. Pretože priehrada bráni vyplaveniu všetkého tohto materiálu, kvalita vody v Jang-c-ťiang sa od začiatku výstavby priehrady výrazne zhoršila.

Z dôvodu zníženia rýchlosti prúdenia vody sa za priehradou nazhromaždilo odhadom 530 miliónov ton bahna. Vedci tvrdia, že priepuste zabudované do priehrady s prietokovou kapacitou 116 000 metrov kubických ešte stále nie sú dosť veľké na to, aby zabránili usádzaniu kalu v priehrade.

Voľný tok bol prerušený aj pre vodné živočíchy, ktoré nemohli migrovať a rozmnožovať sa. Veľa vzácnych druhov tak vyhynulo. V oblasti priehrady Tri rokliny je 47 ohrozených druhov, ktoré majú byť chránené zákonom. Do zoznamu ohrozených druhov patrí aj čínsky jeseter a čínsky delfín riečny, ktorý už pravdepodobne vyhynul.

Obhajcovia projektu priehrady Tri rokliny tvrdia, že protipovodňová ochrana je hlavným dôvodom vybudovania priehrady. Za posledných sto rokov malo pri povodniach na Jang-c-ťiang zahynúť približne 1 milión ľudí.

Pochybnosti sú aj okolo samotnej kvality stavby. Hydrológ Wang Weiluo spochybňuje integritu priehrady, vzhľadom na početné pozorované trhliny a nekvalitný betón používaný v stavebníctve. Podľa neho priehrada nie je tak stabilná, ako si mnohí ľudia mysleli. Okrem toho zdôraznil, že kvalitu projektu a výstavby hodnotili tí istí, čo ju stavali.

Čína ma 80 tisíc rôznych priehrad a nádrží rozličných veľkostí. Väčšina bola postavená v rokoch 1950-70 s nízkymi konštrukčnými štandardmi. Až tretine z nich hrozí pretrhnutie. Rekordný bol rok 1975 keď po výdatných dažďoch ktoré priniesol tajfún Nina sa pretrhlo 62 priehrad vybudovaných počas Veľkého skoku vpred. Zahynulo okolo 240 tisíc ľudí. Jedným z hlavných kritikov vtedajších projektov a spôsobov výstavby priehrad bol profesor Huang Wanli. Za kritiku výstavby priehrady na Žltej rieke bol za  trest v roku 1957 odvolaný z postu a Komunistická strana Číny ho poslala kopať latríny na stavbu priehrady Sanmenxia. Päť rokov po katastrofe s pretrhnutými hrádzami ho rehabilitovali a vrátil sa na univerzitu v Tsinghua.

Ivan Blaho