Účastníci stretnutia spoločne prijali dňa 28. 10. 2019 uznesenie, v ktorom zaujali odmietavý postoj ku všetkým (i skrytým) formám eutanázie a asistovanej samovraždy. “Nie eutanázii a asistovanej samovražde, áno paliatívnej starostlivosť” je nosnou myšlienkou, ktorá zarezonovala v Spoločnej deklarácii monoteistických abrahámovských náboženstiev venovaných záverečnej fáze ľudského života.

Pri koncipovaní dokumentu zohrali dôležitú úlohu rabín Avram Steinberg, spolupredseda Bioetickej komisie Izraela, kardinál Vicenzo Paglia, ktorý uviedol, že tri abrahámovské náboženstvá (Abrahám je dôležitou postavou u kresťanov, židov i moslimov) sa zhodli v postoji k eutanázii či šejk Abdalláh bin Bajáh, ktorý sa teší značnej autorite v moslimskom svete Dokument, ktorí predstavitelia všetkých troch náboženstiev prijali tak výrazným spôsobom oslovuje niekoľko miliárd ľudí.

Žiaden človek z pohľadu troch najvýznamnejších monoteistických náboženstiev nemôže byť natoľko bezcenný, aby sa v jeho prípade presadzovala eutanázia.  Urýchľovať skon umierajúcej osobe, rovnako ako asistovať pri samovražde je z morálneho hľadiska neprijateľné. Spoločná deklarácia všetkých troch monoteistických náboženstiev v 12 bodoch kladie dôraz na zásady úcty k ľudskému životu ktoré možno nájsť v Biblii i Koráne. , Pre kresťanov, židov i moslimov sú eutanázia rovnako ako medicínsky asistovaná samovražda morálne i nábožensky neprijateľné. Žiaden zdravotnícky pracovník, ktorý sa vníma za súčasť jedného z troch hlavných monoteistických náboženstiev sa nesmie podieľať na eutanázii či asistovanej samovražde a to ani v prípade, ak sú eutanázia a asistovaná samovražda v krajine kde žije, povolené zákonom.

Podľa moslimského signatára dohody, šejka Abdaláha bin Bajáha (Spojené arabské emiráty) je deklarovanie spoločného postoja predstaviteľov všetkých troch monoteistických náboženstiev spôsobom ako obnoviť pozitívny vplyv náboženstva pre ľudstvo, “aby sa náboženstvo stalo nádejou, balzamom a uzdravením pre ľudské rany a stalo sa prameňom pokoja a lásky”.

Signatári dohody sa zaviazali že,  budú presadzovať odmietanie eutanázie a asistovanej samovraždy v krajinách v ktorých žijú, svoje stanovisko predostrú politickým reprezentantom a budú pracovať na tom, aby sa verejnosť dozvedela o negatívach eutanázie i asistovanej samovraždy. Pacienti nemôžu byť bremenom a takisto sa nesmie akceptovať predstava, že sú pre spoločnosť bezcenní a zbavení dôstojnosti. Finančné záujmy akýchkoľvek skupín nesmú nahradiť existujúce morálne princípy. Život pacientov v záverečnom štádiu ich existencie si takisto zaslúži lekársku starostlivosť a podporu až do prirodzeného konca.

Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o Eutanázii či asistovanej samovražde jednoznačne a jasne, pričom k nim zaujíma negatívne stanovisko. Tí, ktorých životná sila sa zmenšila alebo oslabla, si vyžadujú osobitnú úctu. Choré, alebo telesne či mentálne postihnuté osoby treba podporovať, aby mohli, pokiaľ je to možné, viesť normálny život.

Tí, ktorých životná sila sa zmenšila alebo oslabla si vyžadujú si osobitnú úctu. Choré alebo telesne či mentálne postihnuté osoby treba podporovať, aby mohli, pokiaľ je to možné, viesť normálny život. Priama eutanázia – nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky – spočívajúca v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich, je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť.

Ani keď sa smrť pokladá za veľmi blízku, nemožno oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Používanie utišujúcich liekov na zmiernenie utrpenia umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa mu tým skráti život, môže byť morálne v zhode s ľudskou dôstojnosťou, ak nie je smrť chcená ani ako cieľ, ani ako prostriedok, ale sa iba predvída a pripúšťa sa ako nevyhnutná. Liečby, ktoré zmierňujú bolesti, sú jednou z vynikajúcich foriem nezištnej lásky. Z tohto dôvodu ich treba podporovať. Prerušenie nákladných, nebezpečných, mimoriadnych alebo vzhľadom na očakávané výsledky neúmerných liečebných procedúr môže byť oprávnené. Je to odmietnutie „liečby za každú cenu“. Nechce sa tým spôsobiť smrť, iba sa prijme, že jej nemožno zabrániť.

Smrť je zakončením pozemského života. Náš život sa meria časom, v priebehu ktorého sa meníme, starneme a smrť, ako u všetkých živých tvorov na zemi, sa javí ako normálny koniec života. Táto stránka smrti dáva nášmu životu určitú naliehavosť, lebo myšlienka, že sme smrteľní, slúži aj na to, aby nám pripomínala, že na realizovanie nášho života máme vymedzený čas

Martin Petrík

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.