Európa je vážne ohrozená – svojim listom pred summitom na Malte to celej Európe takto oznámil aj Donald Tusk /predseda Rady EÚ/. Veľmi vážne na celom jeho liste bolo to, že spoločne s Ruskom, Čínou a islamskými fundamentalistami pomenoval aj USA ako jednu z kľúčových hrozieb únie. A vraj iba preto, že nový USA prezident zašiel ďaleko – spochybnil finančný záväzok USA v rámci NATO a americký prezident slovne napadol i samotnú úniu. Treba iba poznamenať, že v minulom roku, keď sa slovenský premiér vyjadril o tom, že EÚ sa zahľadela do seba, málo rešpektuje záujmy jednotlivých čl. krajín, liberálna tlač – aj na Slovensku –  ho takmer zlynčovala.

Dnes, už to priznávajú samotní čelní predstavitelia z Bruselu – nie je tu priestor ich všetkých vymenovať…  Ale stačí uviesť, že priznávajú, že základný problém EÚ nespočíva iba v prenesení kompetencií na národné štáty /známe nariadenie o zakrivení uhoriek pre čl. štáty…, ale je to čiastočná nefunkčnosť/  V praxi to znamená, že už takmer vo všetkých čl. štátoch únie určitá časť obyvateľstva sa nestotožňuje so zámermi a akčnými plánmi bruselských byrokratov.

Uvádzaná Angela Merkelová už avizovala, že bude kandidovať na funkciu kancelárky aj v tohtoročných voľbách. Prieskumy naznačujú, že má veľkú šance na víťazstvo a terajšia vládna koalícia by mohla pokračovať. Avšak migračná kríza vyriešená tak skoro nebude – ba Nemci ohlásili, že v nasledujúcich rokoch očakávajú ročne, pravidelne prísun 200 000 imigrantov. Znie to zvláštne v kontexte posledných udalostí vo vzťahu EÚ a Líbye. Líbyjský maršál Haftar, ktorý vojensky ovláda značnú časť východnej Líbye s ropnými poliami vyhlásil, že nedovolí, aby jednotky únie zachytávali utekajúcich migrantov vo výsostných vodách Líbye. Povedal, že použije aj silu, ak európske lietadlá porušia výsostný priestor jeho krajiny.

Môžno, že to má zaujímavú nadväznosť.  V celosvetovom meradle jedným z poslaní nového gen. taj. OSN  Guterresa bude dozerať na  stieranie  rozdielov medzi definíciou  utečencov  a   migrantov.  Pod zámienkou, že v oboch prípadoch ide o ľudí potrebujúcich pomoc v núdzi.  Jedna z deklarácií VZ OSN zo septembra 2016 už totiž odporúča, aby do roku 2018 bola uzavretá globálna zmluva o bezpečnej a usporiadanej migrácii.

Pozorovatelia súdia, že v krajinách s už veľkým percentom imigrácie ako je Francúzsko a Nemecko, hrozí v krátkej budúcnosti veľmi výbušná situácia. Hlava francúzskej vnútornej bezpečnosti dňa 16. 6. 2016 pred francúzskou Parlamentnou komisiu v Paríži vyhlásila, že krajina stojí na pokraji občianskej vojny /a posledné udalosti v okrajových štvrtiach Paríža z 10.- 11. 2. 2017 mu dávajú za pravdu/.

Na strane druhej aj nemecká vláda už v lete 2016 vydala vlastný Plán civilnej obrany. Na 69 stranách vyzýva svojich občanov, aby sa vhodným spôsobom pripravili na udalosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť Nemecka.

Reaguje tak práve to Nemecko, ktoré dlhé roky bolo a aj dnes je najpevnejším článkom EÚ a Európy. Z uvedeného je zrejmé, že aj Nemecko cíti, že prebieha cielené zoslabovanie jeho vplyvu na celoeurópske dianie. A ak by sa podarilo oslabiť, či rozbiť  OS Paríž-Berlín, znamenalo by to nedozerné politické i bezpečnostné následky pre celú Európu.

V týchto súvislostiach krajiny V4 sú vo veľmi zložitej a komplikovanej situácii. Nie je tajomstvom, že v rámci koordinačných stretnutí V4 pred každou Európskou radou hlavy štátov /nie premiérov/, sa riešia iba tie témy, na ktorých sa zhodnú. Krajiny V4 svojimi odlišnými prístupmi a súčasnou zďaleka nejednotnou rétorikou voči EÚ ako celku posilňujú tie sily v Európe a vo svete, ktoré sú schopné rozložiť úniu ako celok. Jasným dôkazom toho sú nedávne vyhlásenia francúzskej pravicovej političky M. Le Penovej, ktorá povedala, že stredoeurópske krajiny vníma ako svojich spojencov. A reakcia z francúzskej strany hneď prišla – istý francúzsky portál zverejnil článok o automobilkách na Slovensku s názvom: “Pre chudákov v roztrhaných šatách a deravých topánkach je to raj“.

V strednodobom horizonte z pohľadu EÚ sa očakávajú dlhoročné rokovania o vystúpení Veľkej Británie z únie. A dovtedy ešte zaiste nejeden premiér, či kancelár/ka opustí svoju stoličku. A to nielen preto, že nový USA prezident hrá s EÚ hru “rozdeľuj a panuj”. Vyjadril sa, že stav EÚ pre neho nie je dôležitý. Uviedol, že únia z časti bola založená preto, aby v obchode porazila USA. Ďalej povedal, že pre novú USA administratívu spojenectvo, vzájomne výhodné dohody a spolupráca s Ruskom, Veľkou Britániou a ďalšími krajinami je dôležitejšia ako s EÚ, ktorú nepovažuje za strategického partnera.

Tieto tvrdé vyhlásenia sa snažil zmierniť dňa 20.2.2017 americký viceprezident počas svojej európskej cesty. Na rokovaniach s predstaviteľmi únie, jej zástupca sa vyjadril, že prišiel čas, kedy je potrebné pristúpiť k činom – pre obe strany.

Ešte závažnejším varovaním sú slová koordinátora nemeckej vlády pre transatlantické vzťahy J. Hardta. Po rokovaní s predstaviteľmi novej USA administratívy upozornil, že Washington plánuje v budúcich mesiacoch a rokoch uzatvárať separátne bilaterálne obchodné vzťahy s jednotlivými členskými krajinami EÚ. Podľa neho to nie je možné, lebo  ÚNIA v obchodnej politike vystupuje ako jeden subjekt.

Je a zrejme bude podstatné, či všetky členské krajiny v perspektívnej dobe dodržia toto železné európske pravidlo a zákon. Od toho bude závisieť začiatok konca 60 rokov známej podoby Európy.

Arpád Popély