Niekto sa zachoval veľmi nezodpovedne voči  iným i voči sebe a dotýka sa to okrem tragicky postihnutých,  mladých ľudí, ktorým život už nikto nevráti, ani ich rodinám ich blízkych, nás všetkých. Všetci by sme mali všetko robiť pre to, aby sa podobné tragédie  neopakovali. Aspoň nie v tak krátkych intervaloch, ako rýchlo po sebe nastali tieto posledné v Bratislave. Tí, ktorí ich spôsobili žili a vyrastali  v konkrétnom prostredí, rodinnom, školskom,  spoločenskom, pracovnom, inštitucionálnom, sociálnom…, za stav ktorého niesol ktosi zodpovednosť.

Je veľmi dôležité, komu zveríme zodpovednosť za veci verejné, akí ľudia nás zastupujú, vedú, reprezentujú… Vypočuli sme si vyjadrenia k tragédiám od politikov, odborníkov, občanov, komentátorov z rozličného názorového spektra. V Bratislave sa tisíce ľudí zhromaždili na námestí, aby vyjadrili názor. Ľudia prejavovali úctu k obetiam, sústrasť pozostalým… Protestovali proti  konaniu tých, ktorí tragédie spôsobili. Udalosť v Bratislave na zastávke na Zochovej ulici si vyžiadala 5 mladých ľudských životov a niekoľko ranených. O pár dní neskôr niekoľko metrov od tohto miesta na Zámockej ulici si streľba nezodpovedného mladého človeka, ktorý obrátil smrtiacu zbraň i proti sebe si okrem neho vyžiadala 2 ľudské životy a zranenú osobu. Ďalšia dopravná nehoda so zranením matky s dvoma deťmi bola spôsobená vodičom pod vplyvom alkoholu v Čadci. Pozornosť médií zachytila i mnohých vodičov, ktorí jazdili  pod vplyvom alkoholu aj inde.

Nejde len o zlyhanie jednotlivcov. Je to svedectvom okrem nezodpovednosti mnohých jednotlivcov, ktorých pribúda  i o stave našej spoločnosti. Nikto z nás nie je samostatným ostrovom a správanie iných ľudí má dôsledok na náš život a prejavom zodpovednosti je záujem o to, aby aj iní ľudia žili zodpovedne a mali ohľad nielen na vlastné dobro, záujmy a výhody, ale aj na dobro ľudskej spoločnosti.

Žijeme náročnú dobu a tá si vyžaduje mimoriadne úsilie, možno povedať až hrdinské správanie a paradoxom je, že mnohí sa správajú zbabelo, nezodpovedne a sebecky a takéto správanie podporujú aj u iných. Život nás denne presviedča o zlom morálnom stave jednotlivcov i spoločnosti. Ubúda aj slušnosti v našich vzťahoch. Verejne  pohŕdame morálkou a hodnotami, ktoré človeka i spoločnosť budujú a umožňujú mu spokojný, radostný a šťastný život. Teraz  mnohí ronia krokodílie slzy a hľadajú slová pred kamerami v nádeji, že o pár dní sa na udalosti zabudne, pretože život ide rýchlo dopredu a staré problémy prekryjú nové. Náš život uteká príliš rýchlo. Tragických udalostí spôsobených zlyhaním a nezodpovednosťou pribúda, už nie len kdesi ďaleko v USA, v Rusku, v Čechách, aby sme sa mohli tváriť, že nás sa to priamo netýka.

Možno  sme zabudli na to, čo sa dialo pred niekoľkými mesiacmi v našej krajine, vražda učiteľa vo Vrútkach,  tragédia na ceste pri Kolíňanoch 13. novembra 2019, kde zahynulo 12 ľudí… Vraždu novinára a jeho priateľky nám ešte politici pripomenú, keď sa im to hodí. Sme v kríze. Nielen finančnej, ale predovšetkým morálnej a to si treba pripomenúť a uvedomiť a hľadať riešenie. Alebo sa môžeme tváriť aj nezaujato a strať sa len o vlastné blaho, ale to sa nám tvrdo pomstí.

Či si to pripustíme alebo, či sa nám to páči alebo  nie, faktom zostáva, že svet pokiaľ naša história siaha bol budovaný na kresťanských základoch, na základe pravdy a lásky. Na iných nemôže úspešne fungovať, či si to pripustíme alebo nie. Tak ako nie je možné poprieť prirodzené zákony, nie je možné poprieť ani duchovné princípy, na ktorých svet úspešne stáročia fungoval. Tým, že ich popierame teoreticky i praxou, komplikujeme život i svet. Akosi postupne, možno niektorí  naraz,  vylúčili Boha z  osobného, rodinného i spoločenského života.

Cirkev sama sa nachádza v čudnej situácií, možno mlčí, ba niekedy i prikyvuje k spôsobu života bez Boha, chce nájsť kompromis a súzvuk so svetom, ktorý odmieta Boha. Venuje sa rozličným aktivitám a akoby zabúdala na svoje hlavné poslanie, ktoré plnila do nedávna, prinášať Boha do našich životov a nášho sveta. Ale Boh je Pánom života, človeka i sveta. Dal nám život, aj svedomie a zodpovednosť. Aj Bibliu a Cirkev, ktorú založil Ježiš ktorý nás poučil i odovzdal aj príklad svojho života. Tým, že sa nesprávame podľa jeho rád  a nedáme sa poučiť ani históriou ničíme svet, spoločnosť i seba. Život ani svet bez Boha nás ľudí nemôže urobiť šťastnejších a slobodnejších, ale postupne nás mrzačí, degeneruje, ničí, až nás môže zničiť celkom. Ničíme sa sami, pretože nie sme si navzájom bratmi. Nielen odbornosť je dôležitá v našom živote a v našich vzťahoch, ale dôležitá je predovšetkým morálka, bez nej sa nepohneme nikam. Ak spochybníme ktorékoľvek prikázanie z Dekalógu Bohom daného ľuďom cez Mojžiša, prečo sa čudujeme, ak iní spochybňujú a porušia iné? Na nešťastí iných sa nedá budovať vlastné šťastie. Ak napravíme morálku v našej spoločnosti mnoho vecí sa vyrieši a náš život sa skvalitní a zlepší. Na tom by sme mohli začať pracovať a máme veľa čo naprávať.  Kto a ako dnes vychováva k zodpovednosti mladú generáciu? Rodina, Škola, Cirkev, Kultúra, Film, Ulica, Autority…? Kráčame zlým smerom. Bez Boha svoje šťastie nenájdeme.

Pochopili to už aspoň niektorí z tých, ktorí volili túto politickú reprezentáciu, ktorej mnohí sa zaštiťovali pred voľbami svojim kresťanstvom, v nádeji že sa život na Slovensku zmení k lepšiemu. Dnes vieme, že sa  paradoxne  zmenil k horšiemu aj vďaka nim a ich morálke a nezodpovednosti, že inak hovoria a inak konajú. Iné sľubujú a iné ponúkajú. Aj tak sa dá žiť. Ale len do času. Čas zúčtovania príde a Pravda zvíťazí nad klamstvom. Láska nad nenávisťou, Dobro nad zlom, Život nad smrťou. Dnes  vidíme, že viac než polovica národa by súčasnú politickú reprezentáciu radi vymenili,  len ona to akosi nechápe. Prečo by sa vzdávali svojich výnosných pozícií?  Ale kto a čo príde po nich. Máme vôbec alternatívu? Aspoň ako jednotlivci? Premýšľame o nej, alebo príde nová ponuka povrchných a čudných riešení a my jej uveríme v nádeji, že bude lepšie? Nestačí nám to, kam až sme padli v dôsledku našej nezodpovednosti, egoizmu a zvráteností? Neobráti sa súčasný tlak verejnosti proti kresťanom, ktorí sa nielen za kresťanov pokladajú ale sa usilujú podľa viery žiť a konať, nestanú sa terčom ponižovania, výsmechu, pričom práve oni môžu mať kľúč k radostnému, šťastnému a úspešnému životu človeka i  spoločnosti. Aj ponuka kresťanov by mala byť viac životom, ako v slovách,  vo vernosti Pravde, v láske, službe, obetavosti… a tú  vidieť len útržkovite, okrajovo… Ale je to na každom z nás, do akej miery sa dokáže pripodobniť Ježišovi a prijať jeho posolstvo, on vyžaduje ale zmenu nášho zmýšľania i správania, od materiálneho k duchovnému, od hriechu k čnosti, k dobru, od klamstva k pravde, od egoizmu k láske, od ovládania iných, k službe iným. To vôbec nie je v dnešnom svete jednoduché. Ak sa nám to podarí ako jednotlivcom, rodinám, spoločenstvám, národu, máme ešte šancu prežiť, inak všetci zahynieme.

Ľudovít Košík