Môj profil 
Predplatné
Jedným z ručiteľov bol aj Christian Osterhaus. Bol presvedčený, že robí správnu vec. Navyše cudzinecký úrad aj členovia organizácie pomoci sýrskym utečencom (“Flüchtlingshilfe Syrien”) ho ubezpečovali, že jeho ručenie za jedno sýrske dieťa a jedno dospievajúce dievča potrvá len do udelenia azylu.
“Zaplatili sme za ich letenky, našli sme im ubytovanie a zabezpečili sme, že budú mať čo jesť,” hovorí 61-ročný Osterhaus pre Deutsche Welle. Podobné ručenie ako on urobilo v dobrej viere v západonemeckom meste Bonn 450 ľudí, v celom Nemecku vyše 7-tisíc. No všetci zostali nemilo prekvapení, keď im do schránky prišiel list z úradov práce a z mestských a obecných správ, aby zaplatili ďalšie sumy za tých, za ktorých sa zaručili.
“Je to naozaj ako facka po tvári. Možno to označiť za absolútne absurdné!” vraví Osterhaus, ktorý sa celý svoj život angažoval v občianskej spoločnosti a v projektoch rozvojovej pomoci, na list poslaný 20. júna 2018 z centra práce v Bonne, aby ako ručiteľ zaplatil 7 239,84 eur s tým, že suma môže byť ešte vyššia.
Požiadavka vychádza zo zmeny zákona z roku 2016, kedy vládna koalícia sprísnila pravidlá príchodu migrantov do Nemecka. Podľa § 68 zákona o pobyte “vyhlásenie o záväzku ručenia neuplynie, ani keď dôjde k zmene statusu imigranta”, takže povinnosti uzavreté pred 6. augustom 2016 sa skončia po troch rokoch, po tomto dátume až po piatich rokoch.
Toto nariadenie ešte potvrdil aj Spolkový správny súd v Lipsku v januári 2017, ale v apríli 2018 nemecké ministerstvo práce a sociálnych vecí oznámilo, že ručitelia utečencov nebudú musieť splácať štátu nariadené sumy, kým o tom nerozhodne Spolkový správny súd. Takže zatiaľ ešte nebude treba platiť, hoci centrá práce zasielajú výzvy na zaplatenie.
Osterhausa však tvrdí, že “by to aj druhýkrát urobil, pretože je hrdý na to, ako týmto utečencom zo Sýrie pomohol a čo urobil pre ich integráciu”. Istú dávku hnevu a nedôveru nadobudol skôr voči nemeckému súdnemu systému, ktorý z pohľadu Nemca nefunguje typicky “nemecky”.
“Mýlil som sa, keď som si myslel, že zákony a predpisy sa nemôžu spätne meniť. V Nemecku to skutočne ide dole vodou, neexistuje tu nejaká právna istota,” konštatuje.
Už viacerí ručitelia podali sťažnosti a ich advokát Lothar Mahlberg už štyri prípady aj vyhral so záverom, že “príslušný orgán nezabezpečil náležitú kontrolu solventnosti ručiteľov a neprimerane informoval o všetkých náležitostiach”. Aspoň to by mohlo slúžiť ako precedens pre ostatné podobné prípady v Nemecku, aby sa tisíce ručiteľov zbavili povinnosti platiť.
Mahlberg nechápe, prečo majú byť ručitelia poškodení za svoju dobročinnosť, keď dobrovoľne a na vlastné riziko zabezpečili, aby sa utečenci dostali do bezpečia a majú byť naďalej za nich zodpovední”.
.jpg)
