Transparency International: Slovensko je v rebríčku korupcie najnižie od roku 2013

Bratislava 29. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:wikimedia)

Podľa svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko v minulom roku na 57. mieste, oproti roku 2017 si pohoršilo o tri priečky. Ide o najhoršie umiestnenie SR v rebríčku od roku 2013. Ako ďalej vyplýva z prieskumu Index vnímania korupcie, Slovensko dosiahlo 50 bodov zo sto možných, rovnako ako rok predtým

Z krajín Európskej únie je za Slovenskom už len päť krajín, a to Maďarsko a balkánske štáty. Podľa riaditeľa Transparency International Slovensko (TIS) Gabriela Šípoša, slabosť štátu v boji proti korupcii podčiarkla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Agentúru SITA o tom informovala Nikola Gurgoľová z TIS.

Podľa TIS trestanie korupcie ostáva naďalej žalostné. V roku 2018 bolo za korupčné trestné činy obžalovaných len 47 osôb, čo je najmenej od roku 2009, a polovica ročného priemeru obžalovaných v rokoch 2010 až 2014.

“Aj odsúdenie dvoch bývalých ministrov Mariana Janušeka a Igora Štefanova za tzv. nástenkový tender sa obišlo bez odhalenia korupčnej schémy a ostalo len pri trestných činoch machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navyše išlo o potrestanie časti vinníkov až po jedenástich rokoch od vykonania skutku. Slovensko patrí spolu s Bulharskom k jediným krajinám v únii, kde väčšina obyvateľstva polícii nedôveruje,” upozornil Šípoš.

Ako ďalej uvádza, až vražda novinára a masový verejný tlak prispeli k určitým pozitívnym zmenám. “Dlhodobo „nedotknuteľní“ podnikatelia blízki vládnej koalícii Marian Kočner a Ladislav Bašternák boli v obchodno-daňových kauzách obvinení, resp. odsúdení.

Predseda vlády Robert Fico aj minister vnútra Robert Kaliňák odstúpili zo svojich funkcií a neskôr bol vymenený aj policajný prezident Tibor Gašpar. V prípade samotných vrážd došlo k prvým zatknutiam. Navyše, legislatívne zmeny otvorili výber nového policajného šéfa, ale aj ústavných sudcov vyššej verejnej kontrole,” pripomína riaditeľ slovenskej Transparency International.

TIS ďalej konštatuje, že v SR klesol počet prípadov takzvanej malej korupcie, teda úplatkov v bežnom styku v hodnote desiatok eur. Na jeseň minulého roku malo takúto skúsenosť len 12 percent občanov, ide o historicky najnižšie číslo.

Ešte v 90. rokoch malú korupciu zažívala bežne polovica populácie. Na druhej strane niektorí čelní politici zvýšili útoky na médiá a občiansku spoločnosť šírením dezinformácií o ich údajnej zapredanosti.

“Expremiér Robert Fico opakovane vykresľuje amerického miliardára a filantropa Georga Sorosa ako tajnú hrozbu pre slovenskú demokraciu a spoluorganizátora protestov. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková naznačila, že tretí sektor je príliš bohatý a netransparentný. Mnohí vládni poslanci verbálne agresívne útočia na novinárov. Aj pre tlaky na ich prácu po príchode nového riaditeľa verejnoprávnej RTVS odišlo z média 12 novinárov,” podotkol Šípoš.

Skutočnému reštartu v boji proti korupcii by podľa TIS pomohlo úspešné odsúdenie páchateľov a objednávateľov dvojnásobnej vraždy, ale tiež razantné zvýšenie tempa trestania takzvaných veľkých korupčných rýb.

“Zlepšené postavenie Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by priniesla aj celková odpolitizácia polície a prokuratúry, nadstranícka voľba nových ústavných sudcov, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem, ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti,” myslí si Šípoš.

Rebríček Transparency sa každoročne počíta na základe deviatich až trinástich zdrojov dát a prieskumov medzi domácimi i zahraničnými analytikmi a manažérmi. Vlani v rebríčku vnímania korupcie najlepšie obstáli Dánsko a Nový Zéland (88, resp. 87 bodov). Naopak, najskorumpovanejšími boli Somálsko, Sýria a Južný Sudán (10, resp. po 13 bodov). Dve tretiny štátov sveta má skóre menej ako 50 bodov. Kompletné výsledky prieskumu sú na https://www.transparency.org/cpi2018