Hlavné správy: Môžete zhrnúť podstatu toho, čo sa v médiách niekedy nazýva „vojna policajtov“, ale čo v skutočnosti nie je ničím iným než pučom, zápasom o totálne ovládnutie Slovenska určitými silami?

Gašpar: V politickej rovine je možné to nazývať policajným pučom, policajným prevratom. Ale potom je tu právna rovina, a v tej je to podľa mňa páchanie trestného činu sabotáže, pretože posledné kroky NAKA už nie sú namierené len voči predstaviteľom Smeru, ale aj proti predstaviteľom ďalších bezpečnostných silových zložiek ako je Slovenská informačná služba (SIS) a Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). A to je skutočne napĺňanie skutkovej podstaty trestného činu sabotáže.

Ale vrátim sa k časovej chronológii. Oni po voľbách v roku 2020 chceli splniť politické heslá, s ktorými OĽaNO a ich partneri vyhrali tie voľby. Bolo to postavené na antismeráckej kampani, na rétorike o smeráckej mafii a potrebovali to naplniť nejakými konkrétnymi skutkami.

Rozhodli sa to riešiť cestou kriminalizácie vybraných ľudí a bolo im jedno, že sa to deje v rozpore so zákonom, že dochádza k vážnym manipuláciám trestných konaní. Hlavným a konečným cieľom tejto snahy mala podľa mňa byť likvidácia politickej strany Smer, a to tak, že budú kriminalizovaní jej najvyšší predstavitelia, vrátane Roberta Fica.

Hlavné správy: Čosi sa však muselo pokaziť, inak by nebola žiadna „vojna policajtov“. Čo im skrížilo plány?

Gašpar: Plány im skrížila skutočnosť, že SIS začala monitorovať ekonomickú trestnú činnosť jedného z kajúcnikov, ktorého používajú dodnes, a popri tom sa objavili aj veľmi vážne informácie a dôkazy o manipulovaní trestných konaní, ktoré v tom čase prebiehali.

Vyšetroval to Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (ÚIS), vyšetrovateľka Santusová a jej kolektív, ktorému sa nejakým zázrakom podarilo asi tri mesiace odpočúvať policajné kancelárie na NAKA a tamojších vyšetrovateľov, tzv. Čurillovcov. Výsledok toho vyšetrovania je hrozný: všetky tieto dôkazy od SIS a ÚIS plus ďalšie dôkazy hovoria o tom, že toto je jeden zločinecký systém na ktorom participujú politici, policajti, prokurátori aj niektorí sudcovia.

No a tento systém sa teraz bráni: uvedomuje si, že všetky tie dôkazy vyjdú na svetlo a odkryje sa to, čo sa tu v tom období dialo – a samozrejme, za to môžu byť aj vysoké tresty, takže mnohým z nich tu ide naozaj o veľa.

Takže preto sa snažia čo najskôr mať všetky dôkazy pod kontrolou a mať pod kontrolou NBÚ pre prípad, keby malo dôjsť k odobratiu previerok. Ide tu o jasnú snahu o uchopenie moci v štáte, najmä v silových zložkách, takže tak ako ste povedali, dá sa to označiť za puč.

Hlavné správy: Toto všetko by však nebolo možné bez toho, aby to mali posvätené z „vyšších miest“…

Gašpar: Podľa mňa to všetko kryje prezidentka Čaputová, ktorá je v tom zaangažovaná, a samozrejme, tiež jej v tom pomáha poverený úradnícky premiér Ódor s vládou bez dôvery, a nemá problém na tlačových brífingoch tvrdiť veci, ktoré sú v rozpore s realitou a pravdou.

Ja to ešte trochu rozšírim. Dostať sa k moci, mať prístup k dôkazom, ktoré sú proti nim, zastrašiť ľudí, ktorí by boli ochotní svedčiť proti nim alebo ich vyšetrovať, to všetko sú ich ciele prirodzene spojené s ich aktivitou, ale ten prvotný cieľ môže byť ešte iný.

Podľa toho, ako sa vyvíja verejná mienka a predvolebná situácia, vyzerá byť reálne, že po voľbách môže dôjsť k zmene vládnutia. A tá zmena vládnutia môže priniesť nové pohľady na zahraničnú politiku, najmä v zmysle nepodporovania vojny, prípadne zvýšenia našej suverenity v niektorých postojoch voči EÚ. A to môže byť tiež vážny dôvod, pre ktorý sa niekto snaží, aby k tej zmene neprišlo.

Viete si predstaviť, že sa začne prehodnocovať, či sú potrebné cudzie vojenské základne na slovenskom území, či sa pozastaví vojenská pomoc Ukrajine a ostane len humanitárna a podobné veci? To asi z geopolitického hľadiska všelikomu nevyhovuje a bude tu snaha robiť všetko pre to, aby zbrojársky priemysel dostával investície aj na úkor toho, ako sa na Slovensku žije, akú máme sociálnu situáciu, aká je situácia v oblasti zdravotníctva a pod. Teda viem si predstaviť, že to všetko je spojené s tým, aby tu po voľbách nedošlo k zmene mocenských pomerov.

Hlavné správy: Džihád, ktorý vedie NAKA proti ÚIS a vlastne už aj proti ďalším zložkám, je postavený na výpovediach niekoľkých málo kajúcnikov, medzi ktorými kľúčový je Bernard Slobodník. Aká pevná je táto ich argumentačná základňa?

Gašpar: Ja som sa doteraz snažil nehovoriť o mojom prípade, najmä nie o dôkaznej situácii, aby som nevytváral dojem, že sa chcem nejako účelovo brániť, ale tu si tým pre ilustráciu pomôžem. Konkrétne tým druhým trestným stíhaním, ktoré sa udialo tento mesiac. To moje obvinenie skutočne je prioritne postavené len na tvrdení zmanipulovaného, sprofanovaného kajúcnika Bernarda Slovodníka.

Keď si potom vezmete to, čo bolo zverejnené o prípade šéfa SIS Michala Aláča, tak zistíte, že hlavnými svedkami proti nemu majú byť kajúcnik Makó, kajúcnik Beňa, kajúcnik Petrov a – čo je pre mňa absolútne zarážajúce – Čurilla a Ďurka. A ešte jeden policajt z ich prostredia, Staš. To znamená, že oni už nemajú ani zábranu za svedkov použiť dokonca tých ľudí, ktorý v tých istých veciach sú podozriví a vyšetrovaní a majú byť vyšetrovaní. To je z právneho hľadiska natoľko absurdné, že na to ťažko nájsť slová.

Na takomto a podobnom základe oni stavajú všetky tie terajšie kriminalizácie ľudí, ktorí im nejakým spôsobom stoja v ceste. Nemajú v tom žiadne zábrany. Veď dnes je preukázané mnohými konkrétnymi dôkazmi z rôznych konaní, dokonca z hlavných pojednávaní pred súdom, že Makó nemôže byť dôveryhodný svedok, o Beňovi ani nehovorím, no a Čurillovci, to aj škoda spomínať.

Ja tvrdím, že to všetko sú veci postavené „na vode“, je to taký domček z kariet, ktorý sa musí rozletieť pri najmenšom závane objektívneho skúmania. Keby nebol dozorový prokurátor pravdepodobne Šurek alebo Repa, tak by toto nemohlo na žiadnej prokuratúre prejsť.

Možno ešte poznámka na doplnenie. Predstavte si, že tú kvázi skupinu okolo šéfa SIS oni už opisovali v rozhovoroch v lete 2021, keď chceli zastaviť vyšetrovateľku Santusovú a jej ľudí. Ten prípad sa trochu zjednodušuje na meno Santusová, ale oni už vtedy konšpirovali ako vyrobiť zločineckú skupinu zo SIS a NBÚ. Tak ako teraz, ani vtedy nemali k tomu žiadne dôkazy, tak si pomohli kajúcnikmi na spôsob Makóa či Beňu.

Hlavné správy: Tie ich kroky u mnohých ľudí vyvolávajú dojem, že topiaci sa aj slamky chytá a oni s blížiacimi sa voľbami v zúfalstve robia prešľapy…

Gašpar: Ja som to už v ktoromsi statuse na sociálnej sieti prirovnal ku kopaniu zdochýnajúceho koňa. Tiež si myslím, že to sú posledné pokusy ešte niečo s tým urobiť, zabrániť zmene vlády, je to taká hra vabank. Sadzby za trestný čin sabotáže sú veľmi vysoké. Ale keby sme to hneď aj nekvalifikovali ako sabotáž a povedali, dobre, nebuďme takí prísni, tak manipulovanie trestných konaní, ktoré malo za následky od smrti cez poškodenie zdravia (napríklad u Jankovskej) až po obmedzenie osobnej slobody, za to sú tiež vysoké tresty. Oni naozaj hrajú o veľa a preto robia tieto „psie kusy“, im už je jedno na čom to postavia, len aby to nejako zachránili. A keďže v ohrození je aj dozorový prokurátor, tak im tieto hlúposti kryje.

Dá sa tu vidieť ešte jedna zaujímavá vec, ktorú som si aj ja všimol v súvislosti s tým mojím dvojdňovým zadržaním: už aj niektorí prokurátori zrejme začínajú dávať ruky preč od takýchto spôsobov a metód, keďže sa v rámci Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nenašiel ten, ktorý by podpísal návrh na väzbu. Ten, ktorý dali na Stahla, im zo stola zmietol sudca, dokonca Hrubala.

A v kauze okolo Aláča, Pčolinského a Konečného tiež nešli žiadne podobné návrhy ani podnety, lebo bolo jasné, že by neboli akceptované. Ľudia na tých jednotlivých pozíciách si uvedomujú, že asi nie je rozumné dávať ruky do ohňa za psychopatov a podpisovať sa pod rôzne zvrhlosti.

Hlavné správy: Mnohých z tých ľudí ste počas vašej kariéry osobne spoznali. Ako sa dnes pozeráte na tých, z ktorých sa stali kajúcnici a ďalších účastníkov tohto diania? Prekvapilo vás, ako sa tí ľudia zachovali v daných situáciách?

Gašpar: Čurillovci ako jednotlivci pracovali na národnej protizločineckej jednotke a ja som nepotreboval s nimi prichádzať do kontaktu. Registroval som, že také mená sú, ale nič také mi neprišlo na stôl, čo by mi dávalo dôvod sa nimi bližšie zaoberať.

Jediný s kým som bol v kontakte, lebo to bol môj priamy podriadený, bol terajší policajný prezident Hamran. A úprimne poviem, od neho som nič neočakával, lebo pre mňa je on úplný psychopat. Bol na problémovom mieste už počas môjho pôsobenia, ja som mal u ministra aj návrhy, aby sme ho odvolali, ale to v tom čase neprešlo, takže som to rešpektoval a v zásade som s ním ani neriešil nič, čo nebolo nevyhnutné.

A možno by som sa mal dotknúť aj Bernarda Slobodníka ako „top kajúcnika“ na Slovensku, keďže to bol funkcionár v štruktúre NAKA, nebol to radový policajt. Pre mňa je on z ľudského i profesionálneho hľadiska naozaj vážnym sklamaním.

Hlavné správy: S ním ste boli v bližšom kontakte?

Gašpar: Ja som mu podal pomocnú ruku, keď sa dostal do skupiny poškodených policajných funkcionárov po pôsobení Lipšica a Spišiaka, ktorí kádrovali hlava-nehlava a vyhadzovali ľudí len tak, bez udania dôvodu. To bol rok 2010. On po voľbách 2012 prejavil vôľu vrátiť sa a pracovať.

Predtým robil dlhé roky vyšetrovateľa, funkcionára na okresnom úrade vyšetrovania v Leviciach, nebol dôvod o ňom pochybovať, nemal som vtedy také informácie, aby som mohol zvážiť, že je zlý krok vziať ho späť. A tak dostal pri vzniku NAKA prvú pozíciu tuším v Bystrici.

Keď ho médiá začali riešiť, že má nejaké kontakty na Albáncov v Leviciach, a že bol sponzor Smeru – aj keď na tom nebolo nič nezákonné, lebo tam išlo o obdobie, keď bol v civile – vtedy som ho požiadal, že by bolo lepšie, keby z tej funkcie odišiel. To však už nebolo celkom v mojich rukách, lebo dobrovoľne odísť nechcel a postup podľa zákona by bol veľmi náročný a komplikovaný.

Pochopil som tiež, že komunikuje s kadekým, od novinárov z Aktualít až po politikov, ale myslel som si, že tak ako „popravili“ všetkých, ktorí mali nálepku „Gašpar“, keď som odchádzal, tak odstavia aj Slobodníka. Na moje prekvapenie sa to nestalo, ale potom som dôvod pochopil.

Slobodníka dobehla až zverejnená komunikácia z Threemy. Čo tam bolo pravdivé, čo nepravdivé, to teraz nechcem rozoberať, ale to už bolo neudržateľné a hlavne si myslím, že on v istom období nielen že vynášal spisy podobne ako Záleská Tódovej, ale komunikoval napríklad s predstaviteľmi Esetu a pomáhal riešiť niektoré prípady, kde bol samotný Lipšic poškodený, alebo kde bol aspoň právnym zástupcom niekoho. Robil to samozrejme s cieľom, aby mal mediálnu imunitu a pripravoval si pôdu pre prípadné mocenské zmeny.

Prečítaje si tiež:

• Bývalého šéfa SIS Michala Aláča už zbavili mlčanlivosti
• Snaží sa Lipšic takýmto spôsobom prekryť zlyhania v kauze Rozuzlenie?
• Kauza Záleská – Tódová: Jelinková Dudzíková reaguje na Mazáka a Javorčíkovú