Hlavné správy: Kauzou zmenky teraz žijú všetky mainstreamové médiá, a nielen preto, že je uhorková sezóna. Všelikto sa snaží okolo toho urobiť čím väčší rozruch, pretože si zo spolitizovania veci sľubuje zisk politických bodov. Ale aká je vlastne reálna podstata celej veci?

Gašpar: „Máte úplnú pravdu. Ľudia si začínajú všímať, že nové politické subjekty neprinášajú program, ale len prázdne reči. Staré tváre chcú byť nové a nenávisť šírená po vražde novinára a jeho priateľky do spoločnosti médiami ako Aktuality.sk, Sme, či Denník N potrebuje obnovu.

Ako sme si mohli všimnúť, máme tu opäť starý známy scenár. Splnomocnenec poškodených je pán Lipšic, dôkazy unikajú médiám skôr ako ich vykoná samotný súd a prokurátor, ktorý má byť garantom zákonnosti, si robí kampaň pre svoju budúcu kariéru. To všetko sú črty súdnych procesov 50. rokov. Nie je náhodou, že pri súdnom procese, kde je prítomných niekoľko desiatok zástupcov médií, unikajú dôkazy, ktoré majú byť nástrojom politického boja proti súčasnej vláde.

Ja nemôžem hodnotiť aká je pravda. O vine, či nevine rozhoduje súd. Vie to pán Lipšic a vie to aj prokurátor, pán Šanta. Pri svojich vyjadreniach však na to zrejme zabúdajú. Vedome zneužívajú svoje zákonné oprávnenia. Domnievam sa, a nie som jediný z odbornej obce, že dochádza k porušeniu viacerých ustanovení zákonov. Zverejniť navrhovaný dôkaz predtým, než bol vykonaný na súde, je v rozpore s trestným poriadkom. Možno tu hovoriť o prípadnom porušení ochrany telekomunikačného tajomstva, resp. osobných údajov dotknutých osôb. Na tieto nedostatky by mali reagovať hlavne kompetentné orgány ako generálny prokurátor, rada prokurátorov, či advokátska komora.

Hlavné správy: Už to nie je iba o zmenkách, médiá spomínajú rôzne mená…

Gašpar: „Áno, politizáciu celého prípadu spustil najmä jeden dôkaz z trestnej veci vraždy novinára a jeho priateľky, ktorý má mať podľa obžaloby nejakú súvislosť s trestnou vecou zmeniek. Z toho, čo bolo zverejnené, má ísť o komunikáciu zo zaisteného telefónu, ktorý mal orgánom činným v trestnom konaní údajne odovzdať ,utajený‘ svedok Peter Tóth, ktorý ho mal mať niekoľko mesiacov pri sebe.

Po právnej stránke, ak to skutočne je komunikácia z Kočnerovho telefónu, môže byť problém v tom, že ak Tóth disponoval týmto telefónom taký dlhý čas a mal všetky prístupové heslá, či tam skutočne nedošlo k nejakej manipulácii. To môžu verifikovať len znalci z príslušného odboru. Ďalší problém je autenticita komunikácie. Zatiaľ sú to všetko len domnienky a prokurátor by mal byť zdržanlivý v konkretizovaní obsahu tejto komunikácie pred médiami.“

Hlavné správy: Nakoľko je podľa vás možné dôverovať informáciám, ktoré médiá o veci prinášajú?

Gašpar: „Skutočne neviem v tejto chvíli posúdiť, čo z medializovaných informácii je pravda, a čo nie. Ako som spomenul, nevieme či je komunikácia autentická, ako bola zaistená, ako bola analyzovaná a prípadné iné okolnosti, ktoré by vylučovali manipuláciu s jej obsahom.

Ako príklad problémov pri určení vierohodnosti môžeme spomenúť prípad, keď sa objavila komunikácia Daniela Lipšica s nejakou dámou mimo manželského vzťahu. Táto kauza bola mediálne interpretovaná tak, že to je kompilácia, respektíve falzifikát.

Takisto, keď bola zverejnená komunikácia ,Lipšicovo stádo‘, ktorá poukazovala na prepojenie novinárov s týmto bývalým politikom a ich vzájomnú koordináciu pri manipulovaní s verejnou mienkou, všetci dotknutí hovorili, že sa jedná o podvrh. Ale v tomto prípade je to úplne inak, dnes liberálne médiá a opoziční politici už rozhodli za sudcu, že je to pravda.“

Hlavné správy: Hlavným problémom teda je dokázať autentickosť a pôvodnosť tej komunikácie?

Gašpar: „Neviem či to je problém, ale určite to musí byť dostatočne a zákonne zdokumentované. Problém však vidím inde. Súd môže potenciálne zvažovať, či nebolo zverejnenie komunikácie znehodnotením, respektíve zmarením tohoto dôkazu, a či bude v ďalšom konaní použitý. Ak by sa tak stalo, bolo by to veľké fiasko pre pána Šantu a pre všetkých, ktorí zariadili, že to uniklo k novinárke Tódovej.

Ťažko povedať ako k tomu súd pristúpi, pokračovanie pojednávania bude až v septembri. Už som čítal v jednom zo Šantových vyjadrení, že on nebude potvrdzovať pravosť toho, čo Tódová zverejnila, lebo ešte nie je dôkaz vykonaný na súde. Teda aj sám Šanta sa spamätal a ,zaradil spiatočku‘, lebo si uvedomil, že takto to nemôže prebiehať.“

Hlavné správy: Z toho, čo bolo zverejnené, čo si myslíte o obsahu tej komunikácie?

Gašpar: „Pokiaľ ide o samotný obsah, vychádzajme z predpokladu, že naozaj je to rozhovor medzi Bödörom a Kočnerom. Bude nevyhnutné všetky podozrenia preveriť, bez ohľadu na to, koho sa týkajú. Z toho, čo novinárka Tódová uverejnila, vyplýva, že sa tam rozoberá množstvo vecí. Čo z toho sa reálne udialo, to ukáže až podrobné vyšetrovanie.

Pripomína mi to obdobie, keď sa zverejnil materiál Gorila. Na začiatku veľká politická hystéria a ani po siedmich rokoch vyšetrovania nevieme, čo z toho, čo bolo zverejnené, sa vyšetrovaním potvrdilo, resp. nepotvrdilo. Aj vtedajšia premiérka Radičová to vtedy zhodnotila, že je to množstvo nejakých úmyslov a plánov, a nie je jasné, čo z toho sa stalo.“

Hlavné správy: Podľa mediálnych informácií sa mal Kočner v komunikácii s Bödörom baviť aj o vašom nástupcovi Lučanskom, samotnom prokurátorovi Šantovi, či sudkyni Halmovej…

Gašpar: „Áno, to je presne príklad toho, o čom hovoríme. Zjednodušene povedané, ide o komunikáciu „o nás bez nás“. Obsah tejto komunikácie všetci traja popreli, a je teda zrejmé, že to bude predmetom vyšetrovania, ktoré nakoniec ukáže, kde bola pravda. Liberálne médiá si však dovoľujú už dnes rozhodovať o tom, čo je pravda a čo nie.

Je preto namieste otázka, ako sa bude posudzovať celý obsah komunikácie. Budú si médiá selektívne vyberať a určovať verejnosti, čo z obsahu je pravdivé, a čo nepravdivé? Bude sa tu opäť robiť politika a inkvizícia skôr, než sa ukončí vyšetrovanie?“

Hlavné správy: Je verejne známe, že ste s Bödörom rodina. Myslíte si že budú chcieť do prípadu zatiahnuť aj Vás?

Gašpar: „Dá sa to očakávať. Pred týždňom som spustil svoju facebookovú stránku a oznámil som verejnosti, že by som chcel ozrejmiť niektoré udalosti z obdobia po vražde novinára a jeho priateľky, ako aj poskytovať svoje odborné pohľady na aktuálne témy, ktoré rezonujú v spoločnosti. Chcem sa zamerať najmä na porovnanie faktov s tým, čo publikovali a ďalej publikujú niektoré redakcie. A toto spustilo špekulácie o mojom vstupe do politiky, no hlavne paniku v liberálnych médiách na čele s šéfredaktorom Aktualít Bardym, ktorý mi venoval osobitný komentár.“

Hlavné správy: Komunikovali ste niekedy s Kočnerom, poznáte sa?

Gašpar: „Za obdobie posledného roka sa na verejnosť dostalo množstvo informácií zo živých vyšetrovacích spisov o koaličných, ale aj opozičných politikoch, prokurátoroch, či iných verejne známych osobách, ktoré komunikovali s Kočnerom. Ako príklad uvediem vyše 400 správ s ešte stále aktívnym prokurátorom GP SR Šufliarskym. Poslanec Kollár si dokonca vypisoval priamo s Alenou Zsuzsovou, ktorá je obvinená z účasti na vražde novinára.

Ja na rozdiel od nich Kočnera nepoznám, nikdy som sa s ním nestretol, a ani som s ním nekomunikoval. Chcem zdôrazniť, že ako policajný prezident som nikdy nezasahoval do trestného konania. Proti Kočnerovi bolo v roku 2017, keď som bol policajným prezidentom, trikrát vznesené obvinenie. Ak si Kočner niečo riešil s niekým v polícii bez môjho vedomia, je to potrebné vyšetrovať a zistiť, aká je pravda.

Ešte jednu vec sa mi žiada v tejto súvislosti povedať. Všetky tie trestné spisy predsa majú dozorových prokurátorov. Prečo sa to stále točí len okolo polície? Veď naopak, strážcom konania policajta bol vždy konkrétny prokurátor, a nie policajný prezident.“

Hlavné správy: Niektoré médiá špekulujú o tom, že by ste mali byť na kandidátke Smeru do parlamentných volieb. Je to pravda?

Gašpar: „Stále platí to, čo som povedal. Doteraz som nerokoval o oficiálnom vstupe do politiky so žiadnym politikom ani so žiadnou politickou stranou. Nie je to pre mňa prioritná otázka. Prioritou je komunikovať s verejnosťou o problémových veciach života spoločnosti, či ide o minulosť alebo aktuálne dianie.“

Ivan Lehotský