Podľa slov autora článku to svedčí o tom, že európske krajiny prehodnocujú svoje základné hodnoty v obrannej sfére. Potrebujú nové myšlienky, ktoré by reagovali na rast Číny, návrat Ruska na medzinárodnú scénu a odchod USA.
Záver o takomto rozšírení francúzskeho jadrového štítu urobili novinári na základe zmluvy o priateľstve, ktorú podpísali Macrona a Merkelová pred mesiacom v Aachene. Obsahuje ustanovenia o pomoci a spolupráci v prípade cudzej agresie “všetkými prostriedkami” vrátane ozbrojených síl, a ako potvrdil v besede s autorom článku sám Macron, zahŕňa tento pojem tiež jadrové sily.
V súlade so zmluvou má byť zriadená osobitná francúzsko-nemecká obranná a bezpečnostná rada.
Keď o nej hovorila, Merkelová podotkla, že Berlín a Paríž chcú prispieť svojím prínosom k vytvoreniu európskej armády. Okrem toho znovu kritizovali Trumpa, ktorý neraz spochybnil účelnosť NATO v súčasných podmienkach.
Myšlienka o tom, že Francúzsko a Veľká Británia s ich jadrovými arzenálmi by mohli “vziať pod svoj dáždnik” ostatné európske krajiny, sa už dávno považuje za alternatívu americkým jadrovým zbraniam, podotýka autor článku.
Francúzsko pokladá svoje jadrové zbrane, najmä na ponorkách, za výhradne národnú silu. A Nemecko sa nechcelo podieľať na európskej stratégii zadržiavania kvôli silným protivojnovými náladám.
Avšak ich vzťahy s USA sú stále napätejšie, a nie je jasné, akú úlohu bude hrať Veľká Británia po brexite, a preto museli Francúzsko a Nemecko ošetriť svoju politiku.
Podľa slov úradníkov sa ich názory stále viac rozchádzajú s Američanmi tiež v otázkach o tom, aké majú mať vzťahy s Ruskom, Iránom a Čínou, ako majú vykonávať globálny obchod a budovať mnohastranné inštitúcie. Pritom s odchodom Trumpa ich rozpory pravdepodobne neskončia.
Navyše to vyzerá, že táto zmluva je ešte prísnejšia, ako článok 5 Stanov OSN, v ktorom sa píše len o potrebných, nie o všetkých možných opatreniach, podotýka autor článku v novinách The Washington Post.



















