Washington 16. marca 2016 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-AP Photo)
Sýrski Kurdi by mali byť pripravení na skorú zradu zo strany USA, píše dopisovateľ žurnálu The Nation, bývalý spolupracovník Ministerstva zahraničných vecí USA Jamen Carden
“Oni sú najefektívnejšou silou v boji s islamskou republikou. Ich spojenci v USA a na Západe sa ich ale pravdepodobne čoskoro vzdajú, “píše Carden. Hovorí, že náležitý signál bol až príliš očividný, než aby bolo možné ho ignorovať.”
Stane sa to, podľa jeho slov, v ten moment, kedy strany konfliktu uzavrú nejakú dohodu v rámci mierových rokovaní v Ženeve.
Carden definuje dva príznaky, ktoré ukazujú na to, že Washington je pripravený zriecť sa podpory Kurdov.
Prvý príznakom je demonštrácia lojálnosti USA vo vzťahu k Turecku, ktoré považuje sýrskych Kurdov za teroristov.
Carden sa odvoláva na rad nedávnych kladných vyhlásení amerického prezidenta voči Ankare. V polovici februára Barack Obama povedal, že nemá cenu, aby Kurdi v Sýrii využívali vzniknutú situáciu na to, aby dobývali nové teritóriá.
Vtedy prezident tiež hovoril o podpore Turecka ako spojenca NATO. Carden zdôrazňuje, že takmer súčasne s tým informoval turecký premiér Ahmet Davutoglu o plánoch Ankary pokračovať v bombardovaní Kurdov na severe Sýrie.
Druhý príznak, o ktorom dopisovateľ The Nation hovorí, sa týka toho, že Ľudové obranné jednotky – ozbrojené jednotky sýrskych Kurdov – pomáhali Rusku v Sýrii.
Carden hovorí, že Kurdi v očiach USA “nehrešili” len spoluprácou s Ruskom, ale aj vojnovými zločinmi. Bývalý veľvyslanec USA v Sýrii Robert Ford v januári pri vystúpení pred Komisiou parlamentných predstaviteľov ozbrojených síl povedal, že kurdske jednotky “sa dopúšťajú vojnových zločinov, keď sa snažia uspokojiť svoje teritoriálne ambície”.
Ford sa odvoláva na správu Amnesty International, Carden avšak pochybuje o presnosti dát, ktoré tam sú prezentované.
Ide o to, že niekoľko mesiacov po publikácii prvej správy Amnesty International bola publikovaná druhá, tentokrát s obvineniami proti irackým Kurdom. Podľa informácií organizácie mala “Regionálna vláda Kurdistanu” násilím presídliť arabská obce a zničiť celé dediny.
Carden zdôrazňuje, že pracovníci Amnesty International sa mali pri spracovaní dokumentov orientovať podľa svedectiev “viac ako sto ľudí”, a to v oblasti, kde boli milióny z nich nútení opustiť svoje domy.
Na správu Amnesty International zareagovali predstavitelia “Regionálnej vlády Kurdistanu”, ktorí konkrétne povedali, že veľká časť “zničenej spoločnosti” je výsledkom buď útokov vojsk koalície na pozície IS, alebo výbuchov, ktoré vykonali teroristi.
Kurdske odmietania správy ale médiá príliš nezaujímalo. Posledných niekoľko mesiacov sa na Západe snažili vykladať fakty tak, aby to išlo na ruku Turecku.