Pokiaľ ide o masové úmrtia Európanov, tie sa už dejú každú zimu. A prudký pokles vykurovacieho výkonu v kombinácii s chladným počasím môže vyvolať jej ďalší nárast, takže otrocká oddanosť zelenej politike spojená s hlúpym idealizmom bude aj túto zimu stáť životy. Len vo Veľkej Británii ročne zomrie viac ako 28 000 ľudí. V celej Európe každoročne zomrie približne 200 000 ľudí, pričom úmrtnosť sa zvyšuje o 1,5 percenta pri každom znížení teploty o 1 stupeň Celzia. Krutá zima a prudký pokles stáleho vykurovania by mohli potenciálne vyvolať šesťciferný nárast nadbytočných úmrtí na celom kontinente. Najmä oblasti s vysokým počtom mestského obyvateľstva (neschopné zabezpečiť si drevo ako záložný zdroj vykurovania) alebo s obzvlášť vysokou závislosťou od ruského vykurovacieho oleja – ako napríklad Francúzsko, Británia alebo Nemecko – budú vystavené oveľa vyššiemu riziku.

Zimná úmrtnosť je teda v mnohých krajinách dlhodobým zdravotným a sociálnym problémom. Už bol vypočítaný aj „index nadmernej zimnej úmrtnosti” (Excess Winter Death Index – EWDI) – ako pomer úmrtí v zime (december až marec) v porovnaní s úmrtiami počas teplého obdobia. Chladná zima a náhly pokles teploty vykurovania môžu spôsobiť výrazný nárast nadmernej úmrtnosti.

A štátne aj federálne vlády v USA rovnako spoločne aktívne pracujú na tom, aby zvýšili pravdepodobnosť, že sa táto situácia vyvinie do skutočnej krízy. Napríklad Agentúra pre ochranu životného prostredia počas prezidentovania Baracka Obamu zakázala tradičné sporáky na drevo napriek tomu, že sa nimi v zime zohrievalo 12 % amerických domácností.

Christine Tateová uvádza, že ak budú v USA úspešné snahy o urýchlené zavedenie nespoľahlivých a drahých ekologických zdrojov energie alebo zákaz frakovania, mohli by čeliť porovnateľným dôsledkom ako európski bratranci. Bez frakovania by USA čelili podobnému nedostatku, aký nastal po invázii na Ukrajinu a benzín by pravdepodobne stál viac ako dvojnásobok súčasnej ceny. Samotný fakt, že sa demokratom nepodarilo regulovať techniku ťažby plynu a ropy je základom, ktorý drží podľa autorky hospodárstvo USA nad vodou.

Už sme boli svedkami toho, že takéto nerozumné kroky viedli k rozsiahlemu utrpeniu. Christine Tateová, ktorú ani v najmenšom nezaujíma „bremeno bieleho muža”, si uťahuje aj z hlúposti srílanskej vlády. Tam sa podľa jej slov rozhodli vyskúšať vlastnú verziu ekonomiky, založenú na budhistickej „energii prebúdzajúceho sa hada”. Rýchle tlačenie nezabezpečených peňazí, zadlžovanie a vládou nariadený prechod na ekologické hnojivá – to všetko spolu viedlo k tomu, že jej ekonomika toto leto skolabovala. Po nástupe viac ako 50-percentnej inflácie a stratám na úrode u 85 % poľnohospodárov po zavedení ekologických hnojív zvrhli vládu protestujúci. Zelená politika ochromila aj kľúčový čajový priemysel krajiny a prinútila predtým sebestačnú krajinu dovážať dokonca aj ryžu.

Ani vyspelé krajiny nie sú zďaleka imúnne voči tomu, aby sa niečo podobné nezopakovalo. Nedostatok energie už spôsobuje katastrofu v priemernej americkej rodine. Možno si predstaviť, aké škody spôsobí plnohodnotná kríza. Tí, ktorí žiadajú okamžité ukončenie využívania fosílnych palív, sú často príliš mladí, ako napríklad Annalena Burbock, alebo nie sú dostatočne vzdelaní, aby si pamätali ropné krízy v rokoch 1973 a 1979.

Zelená energia je utopickou budúcnosťou, prechod na ktorú by nemal byť násilný, aby sa zabránilo pádu do skutočnej dystopie. Dramatický nárast podielu výroby veternej energie v Texase skutočne ochladil mysle mnohých počas strašnej zimnej búrky v minulom roku, keď sa generácia veternej energie zrútila. Vtedy zomrelo 250 Texasanov vrátane jedného, ktorý zamrzol v domove dôchodcov.

A v tejto situácii európske krajiny prestávajú nakupovať ruský plyn, ktorý v roku 2021 predstavovalo takmer 45 percent celkového objemu dovozu a 40 percent celkovej spotreby zemného plynu EÚ (155 miliárd m3). Semená súčasnej energetickej krízy na kontinente neboli zasiate teraz. Nahradenie konvenčnej energie zelenou energiou sa ukázalo ako katastrofa. Napríklad pre Nemecko. Táto krajina vynaložila 150 miliárd dolárov na obnoviteľné zdroje energie v rámci svojho zeleného kurzu Energiewende, a teraz čelí jedným z najvyšších cien energií na svete. Zároveň sa v roku 2021 prudko znížila výroba veternej energie, ktorá bola tak obhajovaná, a to až o štvrtinu. Odklon od jadrovej energie a fosílnych palív avizovala už bývalá kancelárka Angela Merkelová. Jej nástupca Olaf Scholz sám s ničím novým neprišiel.

Ako sa hovorí „Za čo bojujete, to aj dostanete“. Nemecko sa po havárii v japonskej Fukušime v roku 2011 navyše rozhodlo odstaviť svoje jadrové elektrárne, čo však viedlo nielen k vyššej závislosti od ruského uhľovodíkového paliva, ale aj k návratu k uhliu. Teraz sa krajina snaží vrátiť veci do pôvodného stavu, zachovať jadrové elektrárne a zároveň znovu otvoriť uhoľné elektrárne.

Francúzsko a Veľká Británia medzitým zakázali ťažbu bridlicového plynu frakovaním, aby podporili ekologické nálady – podľa autorky údajne Putinom financovaných – zelených skupín maskovaných progresívnymi heslami. A teraz sa pod rúškom iných progresívnych hesiel rozhodli vrátiť k frakovaniu. Spojené štáty už takmer desať rokov vypĺňajú kľúčovú medzeru v zásobovaní Európy zemným plynom, ale klesajúca americká produkcia znamená, že ich schopnosť zachrániť situáciu je viac ako obmedzená. Dokonca aj Fatih Birol, šéf Medzinárodnej energetickej agentúry, sa obáva nedostatku energie v Európe túto zimu.

Američania sa veľmi zdráhajú čeliť tomu, čo zažívajú ich „európski bratranci”. Nadchádzajúca  zima v Európe by mala byť pre Spojené štáty výstrahou. Demokrati by podľa Tateovej nemali regulovať ťažbu plynu a ropy, ktorá je základom amerického hospodárstva. Bidenova vláda a ďalší „progresívni politici” urobili všetko pre to, aby zničili domácu výrobu energie. Ešte štyri roky vlády Joea Bidena alebo Kamaly Harrisovej a príde hladný a studený rok. Veď to bol práve Biden, kto zakázal nový prieskum ložísk ropy a zemného plynu na federálnych územiach. Vďaka snahe politikov vystavovať na odiv ich ekologické cnosti budú ľudia na celom kontinente čeliť nedostatku a potenciálne mnohým úmrtiam počas mrazov uzatvára autorka.

Vyjadrenia článku The Hill pre ruský portál Svobodnaja pressa (SP) komentuje Pavel Podlesnyj, vedúci Centra rusko-amerických vzťahov v Inštitúte USA a Kanady Ruskej akadémie vied. Tvrdí, že táto zima sotva dospeje do takých extrémov: „Ale veci sa v tomto svete menia tak rýchlo, že sa môže stať čokoľvek. Myslím si, že situácia na Západe v mnohom závisí od toho, ako bude prebiehať naša špeciálna operácia na Ukrajine.“ Dodáva, že „závery uvedeného článku sa zvláštnym spôsobom zhodujú so slovami  Vladimíra Putina na túto tému, ktorý uviedol, že európska energetická politika je ich vlastný výmysel, a nie je dôsledok vplyvu Ruska. A preto je to ich vlastná chyba. Uvidíme však, ako sa im podarí vyliečiť sa z ďalšej európskej utópie. Skrátka, smrtiaca zima je výsledkom energetického experimentu Západu. Utopické klimatické iniciatívy, inflácia, znižovanie produkcie fosílnych palív a neochota kupovať čokoľvek ruské môže túto zimu viesť až k niekoľkým stotisícom úmrtí na celom kontinente.“

Alexander Šatilov, kandidát politológie, profesor, dekan Katedry spoločenských vied Finančnej  univerzity, sa domnieva, že nadchádzajúca zima pravdepodobne nepovedie k rozsiahlemu mrznutiu Američanov a Európanov: „Bude to pre nich, mierne povedané, kruté a nepríjemné. V istom zmysle to bude „stredovek”. Obyvatelia prosperujúceho Západu budú ochudobnení o mnohé zo svojich zvyčajných vymožeností a milované pohodlie. Zelená energia je na papieri dobrá, ale v praxi sa ukázalo, že riziká jednoznačne prevažujú. Nielen „celý svet”, ale dokonca ani takzvaná „civilizovaná” časť ľudstva nie je pripravená prejsť na úplné odmietanie ropy a plynu. A tým, že sa Západ stal rukojemníkom určitých ideologických dogiem, sa nakoniec dostal do mimoriadne kritického, krízového stavu. Myslím si, že táto zima bude pre Američanov a najmä pre Európanov problematická. To povedie k tomu, že budú musieť prehodnotiť koncepciu zelenej, neuhľovodíkovej energie a Západ začne hľadať reálnu rovnováhu. Pokiaľ ide o úmrtnosť, tá môže byť v Európe porovnateľná s povojnovými rokmi, keď bola Európa v polorozpadnutom stave. Nevylučujem, že to tak bude.“