Tak aj nazvali tohtoročný míting: “Globalizácia 4.0: Vytvorenie lepšej globálnej architektúry vo veku štvrtej priemyselnej revolúcie”. Nebudeme kruto kritický voči ich snahe byť cool a používať číselné označenie akoby zo softvérových verzií (kto to dnes ešte používa ako imidž naopak práve dokazuje, že zaspal dobu) – ale na zamyslenie je v prvom rade tá večná viera v nejaké revolúcie, a v druhom ráde, že práve revolúcie priemyselné. Sú tí starci, čo sa idú stretnúť v Davose, naozaj tak predchnutí duchom priemyselnej posadnutosti, že čím viac vyrobíme, tým lepšie a že novšie technické veci vyriešia (mentálne) problémy ľudstva?
Otázka je na mieste, lebo podľa všetkých dostupných textov je opis globálnej situácie nie optimálny. Práve včera, v stredu, predstavil WEF novú štúdiu The Global risk report 2018 (13. vydanie) .
Táto publikácia na 80 stránkach textu a grafov ukazuje, ako na tom svet podľa nich je. Napríklad hodnotí výskum názorov účastníkov na pravdepodobnosť a vážnosť rôznych globálnych rizík. Najmenej negatívna a najmenej pravdepodobná je podľa nich “neriaditeľná inflácia”. Potom stúpa závažnosť a pravdepodobnosť – cez “šokový nárast ceny energií”, “hlboká sociálna nestabilita”, “medzinárodný konflikt”, “potravinová kríza”, “vodná kríza” a “kybernetické útoky” až po tri ako najhoršie vyhodnotené: “zlyhanie prispôsobenia sa klimatickým zmenám”, “prírodné katastrofy” a “extrémne výčiny počasia”. Je teda očividný pokles obáv z javov spoločenských a ekonomických a vážnosť zaberajú témy prírodnej reality.
Do oka padne ďalej napríklad aj to, že pri porovnaní so situáciou spred roka je ako najhoršie hodnotená zmena vo vzťahoch medzi svetovými veľmocami – vzťahy sa riadne zhoršili. Radikáli v USA a NATO urobili riadny kus práce.
Treba ale pripomenúť, že publikácia aj konferencia má v prvom rade za cieľ hovoriť o riziku a nebezpečenstvách – teda strašiť. A v druhom rade je cieľom hovoriť o tom, ako súčasní vodcovia sveta tento zachránia pred hroziacim zánikom. Áno, ako v kine.
A kto teda bude riešiť tieto naše problémy? Účastníci sú napríklad Angela Merkel, Jair Belsonaro (nový brazílsky prezident), Shinzo Abe (premiér Japonska), Wanh Qi Shan (vicepremiér Číny), Jens Stoltenberg (generálny tajomník NATO) a mnohí iní vodcovia sveta. Ale aj privátny sektor bude mať zastúpenie v počte okolo 1700 ľudí, a občiansku spoločnosť bude zastupovať okolo 900 ľudí z NGO (áno, doslovne tak to píšu, občanov formálne zastupujú ľudia z mimovládok)
Konferencia bude zahŕňať 350 sedení, polovicu z nich prenášaných naživo ako webcast (TU). Špeciálne je propagované vystúpenie Princa Williama, Vojvodu z Cambridge, ktorý predstaví svoju prácu ohľadne “duševného zdravia”, čo je jedna z tohtoročných kľúčových tém.
Peter Vanád