Londýn 26. decembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:Twitter/WTO)
Britský denník The Guardian uverejnil 24. decembra správu s titulkom “Austrália a Čína sa spojili, aby protestovali proti blokovaniu WTO (World Trade Organization) v dôsledku amerického veta v odvolacom orgáne”. V skutočnosti nejde len o “čínsko-austrálsky tím”, ale o spoločný návrh až 127 členov na protest proti dlhodobým obštrukciám USA pri menovaní sudcov Najvyššieho odvolacieho orgánu WTO, ktoré ho paralyzujú už tri roky. V návrhu sa požaduje okamžité začatie procesu výberu sudcov a čo najskoršie obnovenie normálneho fungovania mechanizmu riešenia sporov WTO
Išlo o 61. návrh, ktorý v tejto veci predložila drvivá väčšina členov WTO, a predstavuje spoločný a silný hlas spravodlivosti vo svete. Rozčuľuje však, že USA už po 61. raz reagovali s opovrhnutím. Guardian vyzdvihol Čínu a Austráliu, možno si myslel, že bude pútavé povedať, že aj Austrália stojí na strane Číny proti USA. To však odráža skutočnosť, že v dôležitej medzinárodnej otázke stoja USA na absolútne opačnej strane hlavného prúdu medzinárodnej spoločnosti. Ešte horšie je, že sú k tomu úplne ľahostajné, odmietajú akceptovať alebo uviesť legitímne právne dôvody na marenie výberového konania a konfrontujú svet s vlastným egoizmom.
V návrhu sa zdôraznila “naliehavosť a dôležitosť”, aby to všetci videli, a táto naliehavosť a dôležitosť sú postupom času čoraz výraznejšie. Anne Osborn Kruegerová, bývalá hlavná ekonómka Svetovej banky, nedávno uverejnila článok, v ktorom varovala, že krajiny na celom svete zaspali na ceste ku globálnej obchodnej vojne. Zákon o znížení inflácie, ako aj zákon o CHIPS a zákon o vede nadobudnú účinnosť 1. januára 2023. Dá sa povedať, že ide o dve obchodné časované bomby, ktoré USA poslali do sveta. Spomedzi nich sa proti diskriminačným obchodným protekcionistickým ustanoveniam jednomyseľne postavilo medzinárodné spoločenstvo vrátane väčšiny spojencov USA, čo pravdepodobne rozpúta superveľkú globálnu obchodnú vojnu. Je možné predpokladať, že to bude v budúcom roku pre svetové hospodárstvo neúnosná záťaž.
S príchodom povodní sa zdá, akoby USA urobili dieru do hrádze na prevenciu katastrof, ktorú vybudovalo medzinárodné spoločenstvo, a nikto iný ju nesmie zablokovať. Toto je nebezpečná situácia, ktorej dnes čelí medzinárodný obchod. Vedúci predstavitelia mnohých medzinárodných organizácií, ako sú WTO, Svetová banka a Medzinárodný menový fond, vyjadrili obavy z globálnej hospodárskej recesie v budúcom roku. Ak v tejto situácii vypukne globálna obchodná vojna, nebude to len ďalšia urážka. V správe, ktorú zverejnila WTO, sa predpovedá prudké spomalenie rastu svetového obchodu v roku 2023, pričom rast sa v budúcom roku spomalí na 1 %, čo predstavuje prudký pokles z predtým odhadovaných 3,4 %. Situácia je zjavne veľmi vážna. Svetové obchodné mocnosti musia konať, aby zabránili globálnej obchodnej vojne. Ak budú USA v takomto čase globálnej krízy naďalej prilievať olej do ohňa, dopúšťajú sa trestných činov proti spoločným záujmom ľudstva.
USA sa do istej miery stali šedým nosorožcom medzinárodného obchodného systému. Škody vyvolané jeho kolíziou môžu viesť ku kolapsu systému medzinárodného obchodu, čo nevyhnutne vyvolá vážne globálne dôsledky a prehĺbi sociálne nepokoje a politický hnev v celosvetovom meradle. To všetko by mali mať na svedomí USA. Dúfame, že USA vedia, čo vypúšťajú z krabice.
Nedávne po sebe idúce rozsudky WTO, ktoré boli v neprospech USA, zasadili krajine ťažký úder a môžu posilniť vzdorovitú mentalitu USA. Vzhľadom na charakter USA nebudú hľadať problémy u seba. Namiesto toho je pravdepodobnejšie, že budú mať pocit, že všetky problémy majú korene v mechanizme WTO. Zároveň je jasné, že čoraz viac krajín vyjadruje svoj nesúhlas so sebeckosťou a aroganciou, ktorú USA prejavujú v oblasti medzinárodného obchodu. Štyri charakteristiky USA, ktoré zhrnul Li Chenggang, čínsky veľvyslanec pri WTO, sú primerané, t. j. “sabotér multilaterálneho obchodného systému”, “expert na unilateralizmus a zastrašovanie”, “manipulátor, ktorý uplatňuje dvojité štandardy v priemyselných politikách” a “narušiteľ globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov”. V otázke medzinárodného obchodu sa USA postupne dostali do “odcudzenej” situácie.
Niektorí tvrdia, že ak USA trvajú na svojej vlastnej ceste, nemôžeme s tým nič robiť. Ale toto nie je ten prípad. Napríklad pokiaľ ide o spoločný návrh 127 členov, hoci ho USA opäť odmietli, zakaždým, keď ho odmietnu, sa náklady na dôveryhodnosť a morálny tlak, ktorému čelia, exponenciálne zvýšia a nakoniec dosiahnu kritickú hranicu, ktorú už nebudú môcť uniesť. Keď USA stoja osamotené na opačnej strane medzinárodnej spravodlivosti, kde mrzne, sotva vydržia chlad bez ohľadu na to, aké sú USA drzé.