Svet je dnes pokrová hra o troch hráčoch a USA sú za hlupáka. Mnohé dôsledky ukrajinskej vojny budú pre ne mimoriadne negatívne

Bratislava 29. júla 2022 (HSP/Foto:Twitter)

Prinášame vám článok výborného ekonóma Jima Rickardsa, ktorý veľmi výstižne analyzuje dôsledky ukrajinskej vojny pre svet. Prečítajte si ho v plnom znení

Vojna na Ukrajine bude mať v nadchádzajúcich rokoch obrovské dôsledky pre medzinárodný systém. Mnohé sa pre USA ukážu ako negatívne, pretože sankcie zlyhajú a svet sa rýchlejšie posúva smerom k dolárovým alternatívam.

Vojna na Ukrajine bola bohužiaľ úplne nevyhnutná. Ak by sa USA pred rokmi usilovali o užšie vzťahy s Ruskom, namiesto toho, aby si ho znepriatelili a vohnali ho do hlbšieho spojenectva s Čínou, je veľmi nepravdepodobné, že by k vojne došlo.

Ale predovšetkým kvôli elitám v USA a Európe boli nádeje na partnerstvo s Ruskom zmarené.

Argumentoval som už skôr, ale občas si musíme všetci pripomenúť základné fakty. Musíme si pamätať, ako sme sa do tejto situácie dostali.

Poker o troch hráčoch

V pokri platí staré príslovie: Ak hráte trojstrannú pokrovú hru a neviete, kto je hlupák, ste ten hlupák vy.

Princíp je taký, že v hre s tromi hráčmi budú dvaja znevýhodňovať tretieho tým, že budú koordinovať svoje stávkovanie a nebudú sa navzájom štengrovať. Nakoniec sa kavka vyparí a dvaja preživší sa potom môžu stretnúť spolu.

Svet je dnes v pokrovej hre o troch hráčoch.

Rusko, Čína a USA sú jediné skutočné superveľmoci a jediné tri krajiny, na ktorých v geopolitike nakoniec záleží. Všetky ostatné sú sekundárne mocnosti (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Izrael atď.) alebo terciárne mocnosti (Irán, Turecko, India, Pakistan, Saudská Arábia atď.).

USA sú za hlupáka

To znamená, že ideálny postoj pre USA je spojenectvo s Ruskom (marginalizovať Čínu) alebo spojenectvo s Čínou (marginalizovať Rusko), v závislosti od celkových geopolitických podmienok.

USA vykonávali tento druh triangulácie úspešne od 70. rokov do začiatku 21. storočia.

Jedným z kľúčov k zahraničnej politike USA v posledných 50 alebo 60 rokoch bolo zabezpečiť, aby Rusko a Čína nikdy nevytvorili alianciu. Udržať ich oddelené bolo kľúčové.

V roku 1972 sa Nixon obrátil k Číne, aby vyvinul tlak na Rusko. V roku 1991 sa USA obrátili na Rusko, aby po masakre na námestí Nebeského pokoja vyvinuli tlak na Čínu.

USA bohužiaľ toto základné pravidlo medzinárodných vzťahov zabudli. Teraz je to Rusko a Čína, ktoré vytvorili silnú alianciu v neprospech Spojených štátov.

Vojna na Ukrajine ich vzťah len prehĺbila.

Toto strategické zblíženie Číny a Ruska proti USA dvaja proti jednému je nakoniec strategickou chybou USA.

Spojené štáty boli v tejto trojstrannej hre pokru najlepšie. Faktom je, že Washington premárnil veľkú príležitosť obrátiť ju v prospech Ameriky.

Historická chyba

Keď sa budúci historici obzrú za rokom 2010, budú zmätení premárnenou príležitosťou USA urovnať kontakty s Ruskom, rozvíjať ekonomické väzby a vytvoriť obojstranne výhodný vzťah medzi najväčším svetovým technologickým inovátorom a najväčším svetovým poskytovateľom prírodných zdrojov.

Čína je najväčšou geopolitickou hrozbou pre USA kvôli jej ekonomickému a technologickému pokroku a svojej ambícii vytlačiť USA zo sféry vplyvu v západnom Tichomorí.

Rusko môže byť hrozbou pre niektorých svojich susedov (spýtajte sa Ukrajiny), ale pre strategické záujmy USA oveľa menšou. Už to nie je Sovietsky zväz.

Logickou rovnováhou síl vo svete by teda bolo, keby USA a Rusko našli spoločnú reč v zadržiavaní Číny a aby spoločne usilovali o zníženie čínskej moci.

To sa samozrejme nestalo. A my by sme za to mohli zaplatiť v nadchádzajúcich rokoch. Kto môže za toto strategické zlyhanie USA? Môžete začať s globalistickými elitami…

Tikanie ruského medveďa

USA a ich spojenci, najmä Veľká Británia pod vedením globalistov, ako je David Cameron, chceli odtrhnúť Ukrajinu z ruskej obežnej dráhy a urobiť ju súčasťou EÚ a nakoniec NATO.

Z pohľadu Ruska to bolo neprijateľné. Možno je pravda, že väčšina Američanov Ukrajinu na mape nenájde, ale prostý pohľad na mapu odhalí, že veľká časť Ukrajiny leží neďaleko od Moskvy.

Začlenenie Ukrajiny do západnej aliancie, ako je NATO, by vytvorilo polmesiac tiahnuci sa od Luhansku na východe cez Poľsko na západe a späť okolo Estónska na severe. Medzi tým oblúkom a Moskvou nie sú takmer žiadne prirodzené prekážky; je to väčšinou otvorená step.

Dokončenie tohto „polmesiaca NATO“ by nechalo Moskvu nahú, otvorenú inváziám spôsobmi, o ktorých si Napoleon a Hitler mohli len snívať. Samozrejme, že táto situácia bola a je pre Moskvu neprijateľná.

Putin sa jedného dňa len tak neprebudil, aby sa rozhodol, že by bolo zábavné napadnúť Ukrajinu. Vytváralo sa to roky.

Oranžová revolúcia

Pred rokom 2014 existovalo medzi Washingtonom a Moskvou neľahké prímerie, ktoré umožňovalo v Kyjeve mať proruského prezidenta a zároveň umožňovalo rast kontaktov s EÚ.

Potom to USA a Veľká Británia prekonali tým, že umožnili CIA a MI6 podnietiť „farebnú revolúciu“ v Kyjeve nazvanú „euromajdanská revolúcia“.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč rezignoval a utiekol do Moskvy. Proeurópski demonštranti prevzali vládu a podpísali asociačnú dohodu s EÚ.

V reakcii na to Putin anektoval Krym a vyhlásil ho za súčasť Ruska. Infiltroval tiež Doneck a Luhansk na východnej Ukrajine a pomohol zriadiť de facto proruské regionálne vlády. USA a EÚ odpovedali tvrdými ekonomickými sankciami voči Rusku.

Fiasko na Ukrajine spôsobené USA nielen narušilo americko-ruské vzťahy; vykoľajilo to útulnú operáciu prania špinavých peňazí zahŕňajúcu ukrajinských oligarchov a našich demokratických politikov. Obamova administratíva zaplavila Ukrajinu nesmrteľnou finančnou pomocou.

Časť týchto peňazí bola použitá na zamýšľané účely, časť bola zhromaždená oligarchami a zvyšok bol recyklovaný demokratickým politikom vo forme poradenských zmlúv, honorárov za poradenstvo, odmien pre riaditeľov, príspevkov nadáciám a mimovládnym organizáciám, atď.

Hunter Biden a Clintonova nadácia boli hlavnými príjemcami tejto skorumpovanej recyklácie. Medzi ďalších príjemcov patrili organizácie „otvorenej spoločnosti“ podporované Georgom Sorosom, ktoré ďalej smerovali peniaze progresívnym ľavicovým skupinám v USA.

Trump vykoľajil “Gravy Train”

Toto úžasné koleso šťastia bolo ohrozené, keď sa Donald Trump stal prezidentom. Trump skutočne túžil po zlepšení vzťahov s Ruskom a nebol poberateľom vypranej pomoci Ukrajine.

Trump bol hrozbou pre všetko, čo globalisti skonštruovali od roku 2010.

Globalisti chceli, aby sa Čína a USA spojili proti Rusku. Trump správne pochopil, že hlavným nepriateľom je Čína, a preto je nevyhnutné užšie spojenie medzi USA a Ruskom.

Snaha elít vykoľajiť Trumpa dala vzniknúť podvodu o „ruskej tajnej dohode“. Aj keď nikto nespochybňuje, že sa Rusko snažilo zasiať zmätok vo voľbách v USA v roku 2016, to je niečo, čo Rusi a ich sovietski predchodcovia robili od roku 1917. Samo o sebe to spôsobilo len malú škodu.

Napriek tomu sa elity chopili, aby vymysleli príbeh tajnej dohody medzi Ruskom a Trumpovou kampaňou. Skutočná tajná dohoda bola medzi demokratmi, Ukrajincami a Rusmi s cieľom zdiskreditovať Trumpa.

Vyšetrovanie Roberta Muellera trvalo dva roky, kým dospelo k záveru, že medzi Trumpom a Rusmi nedošlo k žiadnej tajnej dohode. Ale škoda už bola napáchaná. Pre Trumpa bolo politicky toxické osloviť Rusov. To by médiá uviedli ako ďalší dôkaz „tajnej dohody“.

Vďaka, globalisti

Nech už si o Trumpovi osobne myslíte čokoľvek, a k dokonalosti mal ďaleko, príbeh o tajnej dohode bol vždy falošný.

Rusko sa tak stalo verejným nepriateľom č. 1 kvôli politike. Je iróniou, že tí istí ľudia, ktorí boli počas studenej vojny namäkko voči Sovietskemu zväzu, sú často najväčšími antiruskými jastrabmi súčasnosti.

A tu sme dnes, bojujeme zástupnú vojnu proti Rusku na Ukrajine. Stále by to mohlo vyústiť do priamej vojny s Ruskom, v pozadí sa rysuje prízrak jadrovej vojny.

Opäť sa tomu všetkému dalo predísť. Dobrá práca, globalisti!

S pozdravom,

Jim Rickards