Poprední americkí predstavitelia sa pripravujú na možný útok na Irán, ktorý by sa mohol uskutočniť v najbližších dňoch. Informuje o tom správa agentúry Reuters, podľa ktorej to v stredu uviedla agentúra Bloomberg odvolávajúca sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Bloomberg poznamenáva, že situácia sa stále vyvíja a mohla by sa zmeniť. Niektoré zdroje nevylúčili, že k americkému útoku by mohlo dôjsť tento víkend.

Izrael zaútočil na ťažkovodný reaktor v iránskom meste Arák, informovala o tom vo štvrtok iránska televízia. Po útoku nehrozí žiadne nebezpečenstvo radiácie a zariadenie bolo evakuované ešte pred izraelským úderom. Informovala o tom agentúra AP.

Francúzsko spolu s európskymi partnermi plánujú navrhnúť iniciatívu na urovnanie konfliktu medzi Iránom a Izraelom, uviedol v stredu úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Informovali o tom správy agentúry AFP a denníka The New York Times.

Ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie budú v piatok v Ženeve rokovať so šéfom iránskej diplomacie Abbásom Arákčím. Predtým sa v priestoroch stáleho zastúpenia Nemecka stretnú so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou, aby koordinovali svoj postup. Pre agentúru Reuters to v stredu uviedli nemecké diplomatické zdroje.

Ruský prezident Vladimir Putin ponúkol pomoc pri sprostredkovaní ukončenia konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Na stretnutí s novinármi z popredných zahraničných tlačových agentúr, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF) zorganizovala ruská štátna agentúra TASS, Putin vo štvrtok poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale podľa jeho názoru sa dá nájsť riešenie.

Ministerstvo zahraničných vecí USA v stredu oznámilo, že študenti zo zahraničia môžu opäť žiadať o vstupné víza do USA. Podmienkou však je, aby mali svoje profily na sociálnych sieťach nastavené ako verejné a mohli tak byť vopred skontrolované. Informovala o tom agentúra AP.

Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený stretnúť sa so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, avšak iba počas „záverečnej fázy“ rokovaní o ukončení viac ako tri roky trvajúceho konfliktu.

„Povedal som, že som pripravený stretnúť sa s každým, vrátane Zelenského. To nie je problém – ak ukrajinský štát dôveruje niekomu konkrétnemu, že bude viesť rokovania, môže to byť, preboha, aj Zelenskyj,“ vyhlásil Putin.

Jerusalem Post s odvolaním sa na zdroje informuje, že Irán je pripravený na rokovania a žiada dve krajiny – Katar a Omán – aby vystúpili ako sprostredkovatelia pri zastavení paľby.

Podľa informácií tohto vydania Teherán dnes odovzdal Kataru správu s žiadosťou o zorganizovanie rokovaní.

„Sme pripravení na rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu s USA, ale Izrael musí „upokojiť situáciu“, uviedli Iránci podľa zdroja.

Izrael vyčerpáva svoje zásoby drahých raketových striel, informuje The Washington Post.

Bez doplnenia zásob zo Spojených štátov alebo väčšej účasti amerických síl bude Izrael podľa niektorých odhadov schopný udržať svoju protiraketovú obranu ešte 10 alebo 12 dní, ak Irán zachová stabilné tempo útokov, povedal denníku zdroj informovaný o odhadoch amerických a izraelských spravodajských služieb.

Vedúci izraelský finančný denník The Marker informoval, že protiraketová obrana stojí Izrael 1 miliardu šekelov, alebo približne 285 miliónov dolárov, za noc.

Trump hovoril obrazne, keď vyhlásil, že včera hovoril s Putinom, vysvetlil tlačový tajomník Kremľa Peskov.

„Vec je tá, že život je teraz natoľko nabitý politickými udalosťami, že keď poviete „včera“, máte na mysli retrospektívu za posledné tri-štyri dni, minimálne. Ide práve o ten rozhovor, o ktorom sme informovali v sobotu,“ povedal.

„Žiadny iránsky predstaviteľ nikdy nepožiadal o to, aby sa mohol plaziť pred bránami Bieleho domu. Jediná vec, ktorá je podlejšia ako jeho (Trumpove) lži, je jeho zbabelá hrozba, že ,odstráni‘ iránskeho najvyššieho vodcu,“ napísala diplomatická misia na sociálnej sieti X.

„Horší ako Hitler“: turecký prezident Erdoğan vydal nové protizraelské vyhlásenie.

„Najhoršie fotografie a videá z druhej svetovej vojny sú nevinné v porovnaní s videami a fotografiami, ktoré dostávame z Gazy. Počas holokaustu v Nemecku neboli také neľudské, bezohľadné. Genocída Netanjahua, jeho krutosť – už prekonal Hitlera,“ vyhlásil Erdoğan.

Bývalá veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková vyhlásila, že sa bude uchádzať o miesto v Kongrese za štát Michigan, aby mohla čeliť Trumpovi.

„Venovala som svoj život obrane demokracie a boju za slobodu. Preto sme sa postavili proti Putinovi, preto som vystúpila proti Trumpovi. Teraz je mojou ďalšou úlohou bojovať za správne veci doma,“ napísala Brinková na Twitteri.

„Bol som korisť, teraz som lovec“: Trump podľa všetkého vysvetlil novinárom, aký je rozdiel medzi jeho prvým a druhým prezidentským mandátom.

„Keď sa to stalo prvýkrát, vy ste ma prenasledovali. Povedal som, že sa musím sústrediť. Bol som obeťou. Teraz som lovec. Je to veľký rozdiel,“ povedal americký prezident.

Iránska delegácia na rokovania „pravdepodobne práve pristála v Ománe“, informuje izraelský denník Yeshiva World.

Podľa jeho informácií najmenej tri iránske vládne lietadlá opustili Irán a pristáli v Maskate.

Times of Israel tiež píše o pristátí iránskych lietadiel v Ománe a pripomína, že Omán vystupoval ako sprostredkovateľ pri nedávnych rokovaniach medzi USA a Iránom o jeho jadrovom programe, kým neboli prerušené izraelskými údermi.

Claudia Sheinbaumová Trumpovi ponúkla dohodu týkajúcu sa obchodu, bezpečnosti a migrácie. „Otvorila som otázku, prečo nemáme všeobecnú dohodu týkajúcu sa bezpečnosti, migrácie a tiež obchodu… a on súhlasil,“ uviedla Sheinbaumová počas tlačovej konferencie.

Mike Huckabee informoval, že USA pracujú na evakuácii svojich občanov z Izraela.

Iránu a Izrael s vzájomne obvinili z ohrozovania komerčných aktivít na lodných trasách v blízkosti Perzského zálivu a Červeného mora.

Trump rázne odmietol ponuku Putina sprostredkovať mierové rozhovory medzi Izraelom a Iránom. Podľa neho môže Putin zastávať túto úlohu vtedy, keď ukončí svoju vlastnú vojnu na Ukrajine.

Európsky dvor audítorov upozorňuje na nedostatočné riešenie osobitných rizík spojených s poskytovaním humanitárnej pomoci EÚ na diaľku. Poukazuje na problémy v riadení, nedostatočnú certifikáciu partnerov a nepresné či neúplné podávanie správ.