Švédska štátna ťažobná spoločnosť LKAB oznámila, že objavila najväčšie európske ložisko kovov vzácnych zemín. Objav podporuje ambíciu kontinentu menej sa spoliehať na dovoz surovín potrebných na ekologický prechod.

Ložisko s názvom Per Geijer sa nachádza severne od polárneho kruhu vo švédskej provincii Laponsko a obsahuje viac ako 1 mil. ton oxidov vzácnych zemín, čo je najväčšie známe ložisko svojho druhu v Európe, uviedla spoločnosť.

V prejave v existujúcej bani na železnú rudu v Kirune, ktorá je sama o sebe najväčšia v EÚ, generálny riaditeľ spoločnosti Jan Moström uviedol, že potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa zistí, čo toto ložisko obsahuje. “V tomto ložisku prebiehajú prieskumné činnosti, čo pre nás znamená, že je otvorené, nie je uzavreté – v skutočnosti nevieme, aké je veľké,” dodal na tlačovej konferencii.

Moström zdôraznil, že spoločnosť čakajú regulačné výzvy, keďže sa snaží objav využiť. “Ak chceme skutočne pokračovať v ekologickom prechode, musíme nájsť spôsoby, ako tento proces dosť výrazne urýchliť.”

Ložiská vzácnych zemín sú – v rozpore s ich názvom – pomerne bežné v rôznych geografických oblastiach, ale práve ťažba týchto nerastov je najnáročnejšou časťou kvôli zložitému spracovaniu a intenzívnym vplyvom na životné prostredie.

Podľa Moströma by trvalo 10 až 15 rokov, kým by sa suroviny mohli dodávať na trh, ale ak sa podarí urýchliť povoľovacie procesy na úrovni Švédska a EÚ, tento časový rámec by sa mohol skrátiť až o 50 %. Spoločnosť plánuje tento rok predložiť žiadosť o koncesiu na ťažbu.

V súčasnosti sa viac ako 80 % svetovej kapacity na spracovanie vzácnych zemín nachádza v Číne a EÚ predpokladá, že dopyt po kovoch používaných v motoroch elektromobilov a veterných turbínach sa do roku 2030 zvýši päťnásobne.

Oznámenie ťažobnej spoločnosti prišlo v čase, keď európski komisári navštívili Kirunu v úvodných dňoch šesťmesačného rotujúceho predsedníctva Švédska v EÚ.

EÚ zaradila snahu o väčšiu sebestačnosť v oblasti surovín na prvé miesto svojho programu, keďže sa snaží obmedziť svoju závislosť od Číny a Ruska a posilniť svoje ambície na podporu domácich ekologických technológií vrátane veterných a automobilových batérií.

Európska komisia pracuje na plánoch na zníženie regulačných prekážok pri ťažbe a výrobe dôležitých materiálov, ako sú lítium, kobalt a grafit, ktoré sú potrebné pre veterné elektrárne, solárne panely a elektrické vozidlá.

Táto práca nadobudla väčšiu naliehavosť v súvislosti s rozporom s USA v súvislosti s ich zákonom o znížení inflácie vo výške 369 miliárd USD, ktorý ponúka obrovské priemyselné dotácie zamerané na podporu zelených technológií v USA.

Americký program vyvolal obavy z odlivu zelených investícií z EÚ za Atlantik, ktoré tento týždeň ešte znásobil belgický premiér Alexander De Croo, ktorý sa sťažoval na “agresívne” snahy USA získať spoločnosti z EÚ.

Niektoré členské štáty sú skeptické, pokiaľ ide o to, ako ďaleko môže EÚ zájsť pri znižovaní svojej závislosti od dovozu surovín a rafinovaných materiálov vzhľadom na regulačné prekážky, a zdôrazňujú potrebu držať sa programu voľného obchodu zameraného na uzatváranie dohôd s kontinentmi bohatými na nerastné suroviny, ako je Južná Amerika.

Komisár pre obchod Valdis Dombrovskis zdôraznil potrebu rozšíriť sieť dohôd o voľnom obchode v Únii a poukázal na Čile a jeho obrovské zásoby lítia, keďže EÚ sa snaží podpísať dohodu, ktorá by aktualizovala dohodu z roku 2002. EÚ chce do budúceho leta uzavrieť dohodu aj s Austráliou, ďalšou surovinovou veľmocou.

“Široká sieť dohôd o voľnom obchode je zdrojom diverzifikácie, a tým aj zdrojom odolnosti,” povedal Dombrovskis minulý rok pre Financial Times.

Severné Švédsko je domovom jedného z najväčších projektov ekologickej industrializácie na svete, keďže niekoľko veľkých tovární na výrobu batérií a ocele využíva prebytok obnoviteľnej energie v regióne. Výsledný príval investícií zmenil región na oblasť rozmachu, keďže sa sem presťahovali spoločnosti ako Northvolt, Facebook a H2 Green Steel.

Množstvo energie potrebnej na tieto projekty je však obrovské: len plány spoločnosti LKAB na výrobu bezuhlíkového špongiového železa potrebného na výrobu ocele si vyžiadajú tretinu švédskych zdrojov elektrickej energie.