Môj profil 
Predplatné
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu je tento rok dotovaný sumou 930.000 eur, čo je o 20 percent menej, než počas uplynulých rokov.
Minuloročné ocenenie v tejto kategórii získal kanadský imunológ Ralph M. Steinman, Jules A. Hoffman z Luxemburska a Američan Bruce A. Beuttler za objavenie dôležitých mechanizmov v súvislosti s aktivovaním obranných systémov ľudského tela.
V utorok a v stredu oznámi komisia laureátov Nobelovej ceny za fyziku a chémiu. Vo štvrtok oznámia držiteľa ceny za literatúru. Slávnostné udeľovanie ocenení sa bude tradične konať 10. decembra, na výročie úmrtia Alfreda Nobela.
Nobelová cena
Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou. Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu.
Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Oslo. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.
Za čo vlastne získali ceny ?
Sir John B. Gurdon sa narodil v roku 1933 vo veľkej Británii. Získal doktorát na Oxforde. V súčasnosti pôsobí na univerzite v Cambridge.
John B. Gurdon v roku 1962 zistil, že špecializácia buniek sa dá spätne zmeniť. Vo svojich pokusoch nahradil jadro nedospelej bunky vajíčka žaby jadrom z dospelej bunky čreva.
Z tohto modifikovaného vajíčka sa následne vyvinula normálna žubrienka, pričom jej dospelé bunky obsahovali DNA so všetkými informáciami potrebnými na vývoj všetkých typov buniek.
Šinja Jamanaka zas v roku 2006 zistil, ako sa dajú neporušené dospelé bunky myší preprogramovať tak, aby sa z nich stali kmeňové bunky. Vďaka pridaniu niekoľkých génov následne dokázal preprogramovať dospelé bunky na pluripotentné kmeňové bunky, ktoré majú schopnosť pretransformovať sa na akýkoľvek typ buniek.
.jpg)
.JPG)
