Metropolitu Rastislava pri stretnutí s pápežom Františkom sprevádzal predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch. V delegácii boli michalovsko-košický arcibiskup Juraj, arcibiskup pražský a českých krajín Michal a ďalší predstavitelia cirkvi. V pozdravnom príhovore metropolita Rastislav pripomenul príbeh Emauzských učeníkov kráčajúcich spolu so vzkrieseným Pánom, ktorí si až pri lámaní chleba s horiacim srdcom uvedomili jeho prítomnosť.

„Dnes nás, Vaša Svätosť, tu v Ríme prijímate ako pútnikov. Povzbudení Vaším pozvaním a bratskou láskou prichádzame, aby sme si uctili posvätnú pamiatku prvých Christovych učeníkov, aby sme sa pomodlili pri hroboch apoštolov a navštívili miesta odpočinku ranokresťanských mučeníkov – svedkov Zmŕtvychvstalého Pána tu, v starobylom cisárskom meste Ríme. Rovnako kráčame po stopách slovanských apoštolov, sv. solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorí pred 1155 rokmi prišli na základe pozvania svätého kniežaťa Rastislava na územie súčasnej Českej republiky a Slovenskej republiky, ktoré bolo vtedy známe ako kniežatstvo Veľkej Moravy.“

Plné znenie príhovoru Jeho Blaženosti Rastislava, metropolitu českých krajín a Slovenska pri osobitnej audiencii u pápeža Františka vo Vatikáne 11. mája 2018

Vaša Svätosť, Christos vstal z mŕtvych!

Keď dvaja učeníci kráčali do Emauz, vydesení tragickými udalosťami Ukrižovania svojho Učiteľa, Zmŕtvychvstalý Pán sa k ním Sám po ceste pridal a dodával im odvahu vysvetľovaním Písiem – oni Ho však nespoznali. Až v okamihu, keď s nimi lámal Chlieb, uvedomili si učeníci prítomnosť Vzkrieseného Víťaza nad smrťou a hriechom. Zrazu s prekvapením zistili, že boli slepí: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával?“ (Lk 24, 13 – 32).

Vaša Svätosť, z historických dôvodov nemôžeme v súčasnosti my pravoslávni a rímski katolíci spoločne lámať Chlieb Života. Zostávame však učeníkmi, ktorí spoločne ako pútnici kráčajú po ceste a s ktorými, aj keď si to možno niekedy neuvedomujeme, spoločne kráča i náš Pán a Boh, ktorý nás utešuje, odkrýva nám Písma, dáva nám novú nádej, naplňuje odvahou a obnovuje našu dôveru. Horí nám srdce, keď bok po boku spoločne kráčame históriou. Práve túto skúsenosť spoločenstva učeníkov, ktorí ako pútnici spoločne kráčajú chodníkmi histórie, obe naše cirkevné spoločenstvá nazývajú tradíciou. Tento výraz je pre pravoslávnych i rímskych katolíkov naplnený drahocenným významom.

Dnes nás, Vaša Svätosť, tu v Ríme prijímate ako pútnikov. Povzbudení Vaším pozvaním a bratskou láskou prichádzame, aby sme si uctili posvätnú pamiatku prvých Christovych učeníkov, aby sme sa pomodlili pri hroboch apoštolov a navštívili miesta odpočinku ranokresťanských mučeníkov – svedkov Zmŕtvychvstalého Pána tu, v starobylom cisárskom meste Ríme. Rovnako kráčame po stopách slovanských apoštolov, sv. solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorí pred 1155 rokmi prišli na základe pozvania svätého kniežaťa Rastislava na územie súčasnej Českej republiky a Slovenskej republiky, ktoré bolo vtedy známe ako kniežatstvo Veľkej Moravy. Práve nad týmto územím má naša autokefálna Pravoslávna cirkev kanonickú jurisdikciu. Včera sme mali možnosť spoločne s ďalšími pravoslávnymi kresťanmi rôznych národností, žijúcimi tu v Ríme, odslúžiť sv. liturgiu na hrobe sv. Cyrila v Bazilike sv. Klimenta. Dnes ma, Vaša Svätosť, ako jedného z nástupcov sv. Metoda na stolci moravsko-panónskych arcibiskupov prijímate s rovnakou radosťou a láskou, s akou sv. Metoda prijal v r. 868 Váš ctihodný predchodca Hadrián.

Stretávame sa dnes ako dvaja učeníci, stretávame sa ako dvaja pútnici. Nemôžeme síce spoločne lámať Chlieb, ale uvedomujeme si, že spoločne kráčame týmto nepokojom zmietaným svetom dneška, kde sú kresťania opäť prenasledovaní. Spoločne kráčame svetom, kde státisíce ľudí z obavy o svoj život opúšťajú svoje domovy, kde milióny ľudí trpia chudobou, chorobami a hladom, kde nespočetné množstvo ľudí stráca svoje korene, nádej a vieru. Kráčame spoločne, a možno sa podobne ako učeníci na ceste do Emauz aj my s obavami dívame na svoju budúcnosť vo svete, kde je náš Spasiteľ dennodenne odmietaný, ponižovaný a znovu ukrižovaný v mnohých ľudských srdciach, a kde opäť trpí skrze telesné, duševné a duchovné utrpenie našich blížnych. Spoločne tiež čelíme mnohým novým výzvam, vyplývajúcim zo zúfalého hľadania vlastnej identity dnešným človekom.

Človek dneška často chce byť šťastný bez jediného zdroja opravdivej radosti, ktorým je náš Boh a Stvoriteľ, a tak riskuje, že stratí svoju dôstojnosť a stane sa namiesto milovaného dieťaťa milujúceho Otca obyčajným použiteľným a nahraditeľným zdrojom. My ako učeníci možno kráčame v strachu a neistote, ale na svojej ceste nie sme sami. Je s nami životodarná prítomnosť Toho Jediného, Ktorý dokáže odpovedať na všetky ľudské otázky a uhasiť všetok smäd človeka po živote, spravodlivosti a pokoji. Theanthropos, Zmŕtvychvstalý Bohočlovek Iisus kráča spolu s nami na našej ceste do duchovných Emauz, do domu Otca. Vysvetľuje nám dejiny i budúcnosť spásy, ponúka nám Svoj pokoj, obnovuje v nás nádej a dodáva nám odvahu, zapaľuje naše srdcia a skrze Ducha Svätého nás učí, čo máme robiť a hovoriť. Christos, náš Učiteľ, hovorí k nám, a my, Jeho učeníci, máme ohlasovať radostnú zvesť Jeho oživujúcich a všetko obnovujúcich slov, rozdávať jedinečný poklad vlastnej skúsenosti so Vzkrieseným Pánom, odovzdávať túto svätú tradíciu svetu, po ktorom kráčame. Žiaľ, často pri tom používame spôsob komunikácie, ktorému dnes už nikto nerozumie.

V tejto súvislosti, Vaša Svätosť, môžeme len obdivovať hrdinské apoštolské dielo sv. bratov Cyrila a Metoda a neustále sa z neho učiť. Oni vedení Božou milosťou boli schopní využiť svoje osobné charizmy a talenty na to, aby sprítomnili svätú tradíciu, túto spoločnú skúsenosť Cirkvi a posolstvo Evanjelia, svojim súčasníkom na Veľkej Morave. Urobili tak skrze pozorné načúvanie potrebám im zvereného stáda. Posilnení Duchom nebáli sa hľadať nové spôsoby, ako spraviť Evanjelium zrozumiteľným pre spoločnosť a dobu, v ktorej žili. Skyprili pôdu pre Christovo Slovo nielen v strednej a východnej Európe, ale i na Balkáne, a to i napriek prenasledovaniu zo strany tých, ktorí nezdieľali ich presvedčenie a víziu. Nech budú našimi horlivými orodovníkmi pred Božím Trónom v našej snahe objavovať nové spôsoby ohlasovania Radosti Zmŕtvychvstania okolitému svetu a v našom úsilí zrozumiteľne hovoriť o tejto zvesti bez toho, aby sme ju zbavili jej spásonosného a oživujúceho obsahu. Kiež skrze modlitby svätých bratov náš Zmŕtvychvstalý Učiteľ a Víťazný Pán rozptýli všetky naše obavy z budúcnosti a zo stretnutia sa s dnešným svetom, ako aj zo stretávania sa navzájom!

Asi je pred nami ešte veľký kus cesty, Vaša Svätosť, kým dôjdeme do Emauz, kde budeme môcť spoločne lámať Chlieb Života. Kráčame však spoločne, a naviac nie sme sami. Náš Pán ide s nami, a preto by sme sa nemali báť. Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou svetového spoločenstva Pravoslávnych cirkví, oceňuje ako potrebnú a prínosnú prácu Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Rímsko-katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, ktorej spolupredsedá Jeho Eminencia kardinál Kurt Koch a na zasadnutiach ktorej sa za našu miestnu Cirkev už dvanásť rokov zúčastňuje arcibiskup michalovsko-košický Juraj, prítomný i na tomto našom stretnutí.

Vaša Svätosť, môj drahý spolupútnik, na pripomienku nášho dnešného stretnutia dovoľte mi darovať Vám ikonu sv. Cyrila a Metoda a veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Nech sa stane symbolom dobrej vôle a priateľstva, spomienkou na spoločné stretnutie a znamením nádeje pre budúcnosť. Kiež nás všetkých na našej spoločnej ceste sprevádza požehnanie nášho Zmŕtvychvstalého Pána!

† Rastislav
arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska

Pápež František sa vo svojom príhovore sústredil na odkaz sv. Cyrila a Metoda pre súčasné ekumenické úsilie i pre výzvu evanjelizácie Európy.

Poukázal na skutočnosť, že metropolita Rastislav si v predchádzajúci deň uctil pamiatku sv. Cyrila slávením svätej liturgie pri jeho hrobe v Ríme a spomenul aj sv. Klementa, rímskeho pápeža, ktorého pozostatky priniesli do Ríma sv. Cyril a Metod. „Kiežby nám príklad Cyrila a Metoda pomohol zvalorizovať toto dedičstvo svätosti, ktoré nás už spája!“ povedal pápež a v tejto súvislosti spomenul naliehavosť výzvy evanjelizácie Starého kontinentu:

„Apoštolát svätých Cyrila a Metoda, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy, ostáva pre všetkých nás aj dnes vzorom evanjelizácie. Pre ohlasovanie Pána nestačí len upevňovať schémy z minulosti, ale treba sa započúvať do Ducha, ktorý stále vnuká nové a odvážne cesty na evanjelizovanie súčasných ľudí. Robí tak i dnes, aj v tradične kresťanských krajinách, ktoré sú často poznačené sekularizáciou a ľahostajnosťou.“

Svätý Otec potom poukázal na inšpirujúci odkaz svätých solúnskych bratov pre ekumenizmus:

„Podarilo sa im prekonať rozdelenia, ktoré vznikli medzi kresťanskými komunitami rôznych kultúr a tradícií. V tomto zmysle možno povedať, že v nich «vidíme opravdivých predchodcov ekumenizmu» (Ján Pavol II., Slavorum apostoli, 14). Tým nám pripomínajú, že jednota neznamená rovnakosť, ale zosúladenie rôzností v Duchu Svätom. Kiežby nás svedectvo svätých Cyrila a Metoda sprevádzalo na putovaní k úplnej jednote a podnecovalo nás prežívať túto rôznosť v spoločenstve tak, aby sme sa nikdy nenechali odradiť od našej cesty ktorú sme z vôle Pána povolaní prekonávať s radosťou.“

Svätý Otec sa obrátil aj na prítomného  michalovsko-košického arcibiskupa Juraja, keď ocenil jeho aktívnu účasť ako zástupcu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku v Zmiešanej medzinárodnej komisii pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou.

„Prajem si, aby táto Komisia, ktorá v roku 2016 vydala v Chieti dokument o vzťahoch medzi pápežským primátom a konciliaritou v prvom tisícročí, pokračovala v prehlbovaní dialógu na túto tému,“ povedal pápež František.

Na záver stretnutia Svätý Otec zopakoval túžbu po dosiahnutí úplnej jednoty, a to opäť s poukázaním na vzory sv. Cyrila a Metoda:

„Na príhovor svätých Cyrila a Metoda prosím Pána, aby sme jedného dňa dosiahli úplnú jednotu, ku ktorej smerujeme. Prosím Vás, aby ste Vašich veriacich ubezpečili o mojej spomienke v modlitbe a odovzdali im môj pozdrav v zmŕtvychvstalom Kristovi. Vyprosujúc pre všetkých požehnanie Pána a ochranu Matky Božej vás prosím, aby ste si našli miesto pre mňa vo vašich modlitbách.“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka Jeho Blaženosti Rastislavovi, metropolitovi českých krajín a Slovenska pri osobitnej audiencii vo Vatikáne 11. mája 2018

Apoštol Pavol, prv než oslávil Pána obetovaním svojho života v tomto meste, napísal Rimanom: «Usilujme sa o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie (Rim 14,19). Dobrorečme Pánu Bohu za duchovné putá, ktoré nás spájajú a podnecujú nás pokračovať vo vzájomnom budovaní a pri spoločnom hľadaní pokoja, ktorý je darom Zmŕtvychvstalého. Spomedzi tých spojív chcel by som spomenúť hrob − tu v Ríme, v starobylej Bazilike svätého Klementa − svätého Cyrila, apoštola Slovanov, ktorého ohlasovanie rozšírilo vieru v krajoch, kde Vaša cirkev uskutočňuje svoje poslanie. Pri jeho hrobe ste slúžili Božiu liturgiu a vzdali ste tak úctu tomuto vznešenému svätcovi, ktorého si uctievajú kresťania na Východe i Západe. Práve osobnosť svätého Cyrila mi vnuká tri krátke myšlienky, s ktorými by som sa chcel bratsky podeliť.

Podľa tradície, bratia Cyril a Metod pochádzajúci zo Solúna, priniesli pápežovi Hadriánovi II. relikvie svätého Klementa, jedného z prvých biskupov Ríma, ktorý zomrel vo vyhnanstve za vlády cisára Trajána. Toto gesto Cyrila a Metoda nám pripomína, že my, kresťania, sme spoločne zdedili nesmierne spoločné dedičstvo svätosti, na ktorom sa máme neustále podieľať. Spomedzi mnohých svedkov, nespočetní mučeníci − podobne ako svätý Klement − vyznali vernosť Ježišovi v minulých storočiach, ale aj v nedávnej dobe, keď napríklad ateistické prenasledovanie zasiahlo vaše krajiny. A ešte aj dnes utrpenia mnohých bratov a sestier prenasledovaných pre evanjelium sú naliehavou výzvou, ktorá nás nabáda hľadať väčšiu jednotu. Kiežby nám príklad Cyrila a Metoda pomohol zvalorizovať toto dedičstvo svätosti, ktoré nás už spája!

Druhý aspekt, ktorý nám pripomínajú svätí Apoštoli Slovanov, sa týka vzťahu medzi evanjelizáciou a kultúrou. Ako vzdelaní Byzantínci, títo svätí bratia sa odhodlali preložiť evanjeliové posolstvo do reči prístupnej slovanským národom Veľkej Moravy. A tým, že vkĺbili Evanjelium do istej kultúry, napomohli jej rozmach. Apoštolát svätých Cyrila a Metoda, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy, ostáva pre všetkých nás aj dnes vzorom evanjelizácie. Pre ohlasovanie Pána nestačí len upevňovať schémy z minulosti, ale treba sa započúvať do Ducha, ktorý stále vnuká nové a odvážne cesty na evanjelizovanie súčasných ľudí. Robí tak i dnes, aj v tradične kresťanských krajinách, ktoré sú často poznačené sekularizáciou a ľahostajnosťou.

Od svätých Cyrila e Metoda by som chcel prebrať ešte posledný podnet. Podarilo sa im prekonať rozdelenia, ktoré vznikli medzi kresťanskými komunitami rôznych kultúr a tradícií. V tomto zmysle možno povedať, že v nich «vidíme opravdivých predchodcov ekumenizmu» (Ján Pavol II., Slavorum Apostoli, 14). Tým nám pripomínajú, že jednota neznamená rovnakosť, ale zosúladenie rôzností v Duchu Svätom. Kiežby nás svedectvo svätých Cyrila a Metoda sprevádzalo na putovaní k úplnej jednote a podnecovalo nás prežívať túto rôznosť v spoločenstve tak, aby sme sa nikdy nenechali odradiť od našej cesty ktorú sme z vôle Pána povolaní prekonávať s radosťou. V tomto zmysle si cením aktívnu účasť vašej cirkvi v Zmiešanej medzinárodnej komisii pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, v osobe tu prítomného arcibiskupa Juraja. Prajem si, aby táto Komisia, ktorá v roku 2016 vydala v Chieti dokument o vzťahoch medzi pápežským primátom a konciliaritou v prvom tisícročí, pokračovala prehlbovať dialóg na túto tému.

Vaša Blaženosť, drahí bratia, znovu Vám ďakujem za Vašu návštevu, ktorá je darom pre vzrast vzájomného budovania, a ktorá posilňuje naše duchovné a priateľské zväzky. Na príhovor svätých Cyrila a Metoda prosím Pána, aby sme jedného dňa dosiahli úplnú jednotu, ku ktorej smerujeme. Prosím Vás, aby ste Vašich veriacich ubezpečili o mojej spomienke v modlitbe a odovzdali im môj pozdrav v zmŕtvychvstalom Kristovi. Vzývajúc na všetkých požehnanie Pána a ochranu Matky Božej vás prosím, aby ste si našli miesto pre mňa vo vašich modlitbách.

Prvé stretnutie metropolitu Rastislava s pápežom Františkom

Vôbec prvé stretnutie metropolitu Rastislava s pápežom Františkom nadväzuje na jeho stretnutie s kardinálom Kurtom Kochom počas návštevy predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov  v Bratislave a Prešove v októbri 2017.
V rámci štvordňového programu v Ríme slávil metropolita Rastislav vo štvrtok 10. mája svätú liturgiu pri hrobe sv. Cyrila v rímskej Bazilike sv. Klementa. Spolu s delegáciou navštívil aj Baziliky sv. Petra, sv. Pavla a hlavnú mariánsku baziliku Santa Maria Maggiore. Večer spoločne navštívili katakomby sv. Šebastiána a v piatok ich čaká návrat do vlasti.

Po stretnutí so Svätým Otcom Františkom sa Jeho Blaženosť prešovský arcibiskup metropolita Rastislav podelil pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu (Vatican News) s osobným svedectvom. Nájdete ho TU.

Metropolita Rastislav

Metropolita Rastislav (občianskym menom Rastislav Gont) sa narodil v roku 1978 v Snine, vyštudoval teológiu v Prešove a ďalej pokračoval na Aristotelovej univerzite v Solúne. Kňazstvo prijal v roku 2003 a v roku 2012 sa stal mníchom s menom Rastislav a bol vysvätený za prešovského arcibiskupa. Do čela Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku bol zvolený v roku 2014.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku má dve metropolitné provincie zjednotené spoločnou synodou. Diecézy sú spolu štyri, dve na Slovensku – Prešov a Michalovce – a dve v Čechách: Praha a Olomouc. Celkový počet veriacich je vyše 70 tisíc, na Slovensku okolo 50 tisíc a v Česku okolo 21 tisíc. Dve stovky kňazov pôsobia v 165 farnostiach, z ktorých je 98 na Slovensku a 67 v Českej republike. Seminaristi študujú na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa nachádza aj seminár. Cirkev má aj osem monastierov.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je najmladšou zo 14 autokefálnych pravoslávnych cirkví byzantskej tradície a ako jediná pravoslávna cirkev považuje za svoje korene evanjelizáciu Veľkej Moravy sv. Cyrilom a Metodom. Vznikla v roku 1921 z malej pravoslávnej komunity v Československu vysviackou biskupa Gorazda. Na začiatku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu.

Počas Druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami a samotný biskup Gorazd bol popravený za pomáhanie atentátnikom na heydricha. V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát, najprv ako exarchát a od roku 1951 ako autokefálna cirkev. Autokefálny status Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku potvrdil v roku 1998 konštantínopolský patriarcha. V roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie zjednotené v jednej synode. V období 2006 – 2013 bol na čele cirkvi pražský metropolita Krištof, v roku 2014 bol zvolený na čelo prešovský metropolita Rastislav. Konštantínopolský patriarchát uznal kánonickú platnosť jeho voľby v roku 2016.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku sa zúčastnila na Svätom a veľkom koncile pravoslávnej cirkvi v roku 2016. Od roku 2006 pravidelne vysiela svojich reprezentantov do Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou.